Z dejín starých Slovanov (6.) ------------ 2. časť: Mocné knieža Tugomir vládlo silnému slovanskému kmeňu Havolov (Nemci ich označujú ako die Heveller) v druhej polovici 10. storočia na území dnešnej spolovej krajiny Brandenbursko

Haveliovci mali nebezpečných a veľmi mocných susedov za riekou Labe, kde sa rozprestierali rozľahlé územia západných Germánov.

Východofranská ríša za kráľa Henricha vznikla z bývalej Franskej ríše Karola Veľkého – ktorý bol najmocnejším vládcom na európskom kontinente. 

Na vrchole svojej moci sa Karolova ríša rozprestierala od Severného mora po stredné Taliansko, od Pyrenejí po dnešné Uhorsko. Bol najmocnejším mužom v Európe, ale Karol Veľký chcel dosiahnuť ešte viac. 

Považoval sa totiž za legitímneho nástupcu rímskych cisárov, ale korunovať ho mohol iba pápež. A potom túžil najviac.

Táto časť ríše,  Brandenbursko, ktorej vtedy vládol germánsky kmeň Sasov, sa dnes považuje za jadro nemeckého národa.

V kultúre, ale predovšetkým vo vojnovom „umení“ boli Sasi oveľa lepší a vyspelejší ako Slovania. V krvavom vojenskom remesle mali neprovnateľne väčšie skúsenosti než Slovania a venovali sa mu aj oveľa dlhšie.

Už len samotné meno German vyjadruje to, že ich najpodstatnejšou charakteristikou bola vojna, boj, krviprelievanie a dobýjanie – lebo slovo ger znamena špicu a oštep, takže boli mužmi oštepov a či „muži s oštepmi“.

Aby trvalo zabezpečili hranice ríše, tak sa pokúsili založiť „Marku“  ( die Mark) na susedných územiach, teda na takých územiach, ktoré neboli súčasťou ich panstva, ale boli pod ich vlastnou kontrolou a podliehali tribútom.

Muži - ich germánski veľmoži, ktorí neskôr vládli v takých územiach, dostali titul, ktorý bol veľmi honosný: Markgraf. 

Boli mimoriadne dôležití pre panovníka a ten ich za ich vernosť aj náležite odmeňoval.

Vojna však bola aj v tých časoch drahá záležitosť a pôda pozostávajúca iba z piesku a močiarov sľubovala, že bude ekonomicky nerentabilná. Preto boli nároky na územia východne od Labe spočiatku vyjadrené len ústne.

Henrichov syn Otto, ktorý sa neskôr zapísal do svetových dejín ako cisár s prezývkou „Veľký“, založil Neumarku, čím si uplatnil nárok na územie, ktoré v skutočnosti vtedy patrilo výlučne Slovanom.

V roku 928 Sasi využili extrémne chladnú zimu a s pomocou zamrznutej rieky Havel, po ktorej poľahky prešli na jej druhý breh a potom bez väčších problémov dobyli Brandenbursko. Zabili haveliovské knieža a úplne vyplienili jeho bohatý majetok.

Nezaviedli si ale vlastnú vládu, namiesto toho však na toto slovanské územie uvalili tribút. Aby si zabezpečili svoj nárok, vzali so sebou rukojemníkov - syna a dcéru zabitého slovanského kniežaťa Václava.

Potom zanechali krajinu Slovanov takpovediac samu na seba, ale samozrejme samu s výnimkou rôznych krutých trestných výprav, ktorých cieľom bolo úplné a bezpodmienečné podmanenie si Slovanov a vyberanie tribútov.

Rieka Havel bola pre slovanské kmene mimoriadne dôležitá a ospevovali a zvelebovali ju mnohými piesňami.

Už vo veľmi dávnych časoch, odkedy sa ľudia usadili pozdĺž jej brehov, využívali obrovskú hojnosť rýb, ktorými oplývala, pričom ale boli vystavení aj nebezpečenstvám, ktoré rieka predstavovala v určitých obdobiach.

Už v 8. a 9. storočí tam žijúci Slovania postavili početné a veľmi dômyseľne zhotovené rybárske hate, ktoré ostali aj po ich porážke a obsadení ich území Germánmi ešte dlhé stáročia v prevádzke.  

Pokračovanie nasleduje