Zo zbierky Lyrika múdrosti
23.11.2014
Múdrosť srdca
V živote budeš počuť veľa hlasov,
a mnohí ti budú radiť,
kam máš tvoje kroky riadiť,
veľa ľudí ti bude hovoriť
čo bezpodmienečne musíš urobiť,
počúvaj ale len jediný hlas,
riaď sa vždy len podľa neho,
ten hlas jediný správny
je to hlas tvojho srdca.
Načúvaj mu preto dobre
a len on stane sa
jediný tvoj vodca.
V živote sa ti otvorí
veľa rôznych
aj kľukatých,
neraz i zradných ciest,
keď po nich pôjdeš ,
nezblúdiš nikdy,
ak kráčať každou budeš
vždy len v mene
lásky a pravdy.
25.09.2014
Sloboda nikdy nevládne
.
Ak niekto z mocných v pýche hrdí sa ti:
si v zemi, kde sloboda vládne,
nenechaj týmto slovom vznešeným
sa zmiatnuť ani zaslepiť,
.
buď ostražitý a maj sa na pozore,
si v zemi, kde nie sloboda,
lež moc vládne všetkým!
.
Veď sloboda pravá nikdy nevládne,
ona nemá moc, lebo nepozná násilie,
a nemožno ju ani vlastniť ako otroka,
ona nemá ani veľkosť ani váhu.
.
Len ten, kto ju denno denne
vždy odznova hľadá,
len ten ju dýcha a žije,
lebo len ten spoznal jej vnútro celé,
a preto aj jeho srdce
každým okamihom
v jej rytme rezonuje a bije.
.
A tak sloboda nevládne nikým
a ani v nikom a pre nikoho,
ale je len večným výkrikom
pre toho, kto načúva jej volaniu
každým svojím vdychom.
11.09.2014
Kto si kúpi moje myšlienky......
Kto si kúpi moje myšlienky,
myšlienky zrodené
zo slobody ducha,
ten si nekúpi žiadny prsteň zo zlata,
kúpi si však plameň múdrosti,
ktorý spáli a pohltí
ako spráchnivelý stoh slamy
všetko to, čo je len výplodom hlúposti.
Kto si kúpi moje myšlienky,
ten si nekúpi žiadnu miliónovú bankovku,
na ktorej lpie len pot a krv
nespočetných oklamaných chudákov,
čo hladní, chorí a zúbožení
trpko plačú a márne čakajú
na vykúpenie z biedy a bôľu,
ktoré však nikdy nepríde.
Kto si kúpi moje myšlienky,
ten si kúpi večný pokoj duše
a slobodného ducha,
ktorý vždy len sám skúša,
aby potom správne zvolil.
Kto si kúpi moje myšlienky,
ten pozdvihne zrak od seba,
vyšle ho preč do diaľky,
lebo až tam z neho spadnú
všetky ťažké okovy poľahky.
Kto si teda kúpi tieto myšlienky,
ten si kúpi jedinečný drahokam,
drahokam jedine pravý,
lebo žiara oslnivá jeho slobody a múdrosti
ukáže každému ducha zblúdenému
ten správny smer jeho cesty.
05.08.2014
Tajomstvo života
Tajomstvo života
je v každom z nás,
je v každom človeku,
je v každom kvete,
je v každej bunke.
Tajomstvo života
je v každom z nás,
je v každom zrode,
je v každej smrti,
je v každom raste.
Tajomstvo života
je v každom z nás,
je v každej bolesti,
je v každej radosti,
je v každom vzdychu.
Tajomstvo života
je v každom bytí,
je v každej častičke,
je v každom atóme,
je v každej molekule.
A preto tajomstvo života
i tajomstvo všetkého
je v BYTÍ NAJVYŠŠOM,
ktoré je na oblohe, kde kráľuje,
a je i na Zemi, ktorú stvorilo,
ale TAJOMSTVO NAJVAČŠIE
je v každom srdci,
ktoré vrúcne a nezištne MILUJE.
18.07.2014
Nájdi pravý zmysel života
Ak očistíš svoje myšlienky
od každej závisti,
objavíš svoju
dušu.
Ak si v srdci zachováš slnko,
zmizne z tvojho života
všetko zlo a každý tieň.
Ak zabudneš seba,
zbadáš iného.
Ak sa zriekneš lži,
nájdeš pravdu!
Ak sa naučíš rozdávať,
staneš sa nekonečne bohatým.
13.07.2014
Najprv nevieš
Najprv nevieš,
potom sa dozvieš.
Najprv nevidíš,
potom zhliadneš.
Najprv nevnímaš,
potom obsiahneš,
Najprv nepočuješ,
potom neprepočuješ.
Najprv neskúmaš,
potom pochopíš.
Kto zhliadol a obsiahol,
kto neprepočul a sa dozvedel,
ten pochopil nepochopiteľné
a prenikol ohraničené
27.06.2014
Ľudia múdri duchom
Ľudia múdri duchom
nepoznali ani túžbu
po dlhom živote
a nepoznali ani strach
pred skorou smrťou.
Prišli na tento svet
bez veselosti
a odišli z neho
bez smútku.
Prišli sem
bez toho, aby chceli
a preto odtiaľto
ľahko odchádzali.
Smiali sa často a radi,
ale vždy len, ak to sami chceli
a nikdy nie v povrchnej servilnosti.
Radovali sa vždy,
ale bez stopy prehnanej radosti.
Prijali všetko
čo ich očakávalo,
nikdy si to však neželali.
Prežili všetko zlo
bez sĺz a žiaľu,
a zatrpknutosť nepoznali.
Nepatrní boli počtom,
ale silní vnútrom -
to boli tí najvznešenejší,
tí celkom výnimoční,
ti ľudia múdri duchom,
tí ľudia vzácnej šľachetnosti.
08.06.2014
Každý život je od Boha - aj ten čierny
Prišiel veľmi z ďaleka
a nepoznal
v tom kraji cudzom
žiadneho človeka.
Plameň vzdoru ešte horel
v jeho ubolenom srdci,
lebo v jeho rodnej krajine
vládol teror zhubnej moci.
Katani samozvani ukrutní
utýrali mu milované deti,
ubili otca, zavraždili mati,
znásilnili a umučili
nežné telo jeho drahej ženy.
Prišiel veľmi zďaleka,
až od afrického rovníka,
do tej krajiny peňazí a zlata,
smutný a vyprahnutý v srdci,
no v novej nádeji,
veď sen o šťastí,
je odveká túžba človeka.
Už ho nikdy nevysníva,
ten svoj sen o novom živote,
už nikdy neuzrie
slnko, mesiac ani hviezdy,
už nikdy neobjíme telo ženy,
ani nesplodí s ňou v láske deti.
Už leží dobytý a mŕtvy
v tej srdca ľadovej zemi,
plnej lesku peňazí a zlata,
kde však v srdciach ľudí
niet tepla, ľudskosti a lásky,
zato však hojne závisti a zloby.
Telo mu násilne zbavila ducha
brutálnych vrahov svorka,
čo v ňom videli len divú beštiu
a v jeho čiernej koži
len barbara a zloducha.
Zabudli už azda,
ach - tí vraj cnostní bieli ľudia
a či vôbec nikdy nevedeli,
že každý jeden život,
aj ten najčernejší,
je od jediného,
všetkých dietok tejto Zeme
spoločného Boha?!
05.06.2014
Nehľadaj nikdy.....
Nehľadaj nikdy zúfalo to,
čo si nikdy nestratil,
veď to bolo a je vždy
len v tebe samom.
Až keď to pochopíš,
tak pôjdeš cestou,
kde nie je NIČ,
a predsa tam na teba
čaká VŠETKO.
Nehľadaj šťastie a spásu
ani u bohov ani u majstrov,
veď v tebe samom
môžeš nájsť VŠETKO.
Tvoje šťastie znamená:
vidieť a počuť,
dýchať a cítiť,
bdieť a spať,
pozorovať a premýšľať,
spoznávať a milovať,
dávať a rozdávať,
mať súcit a vedieť sa zľutovať.
Ak toto pochopíš,
v srdci precítiš
a v slobode tvojho ducha
aj naplníš,
tak budeš kráčať vždy
cestou SVETLA
a v naplnení tvojho BYTIA.
01.06.2014
Miloval svet a hľadal pravdu
miloval od detstva otvorené slová,
ale také, ktoré pre iných
veľmi nebezpečné boli slová,
klaňal sa vždy len
slovám lásky a múdrosti,
boli pre neho
sladkým kalichom radosti
a burcoval ľudí
do spravodlivého boja proti
slovám zloby a nenávisti.
Miloval svet a hľadal pravdu,
tú, ktorá pod povrchom,
v hlbinách ukrytá leží,
tú pravdu, z ktorej všetkým
otrocky poslušným
sa len ich zbabelá koža ježí.
Odmietal vždy každú zradu
aj ked mocní sveta za ňu platili zlatom,
ktoré však pre neho bolo
len praobyčajným prachom,
nedal sa od nich nikdy zlákať
ani zlatými reťazami
ani zlatou klietkou,
vznášal sa radšej
slobodnými výšinami,
a vždy len pohŕdal
priazňou mocných
a ich slizkými odmenami.
Cítil sa vznešene a voľne,
ničím a nikým nespútaný,
ako nad bralami vysokými
vo svojich smelých letoch orol,
nad ktorým nikto
nemal takú moc, aby ho prebodol.
Dlho však bol LEN básnik,
čo veršami tepal a hlásal ideály,
ktorým ale neveril už takmer nik.
Pochopil, že to bolo málo
a preto poét snivý, zanietený
ukryl navždy svoje pero
a zo scény rýmov vzletných
potichu sa vzdialil,
z javiska básnikov odstúpil.
Začal ale život nový -
ten život už svoj posledný,
a v ňom stal sa konečne
svätej slobody
neúnavný bojovník.
20.05.2014
Ty - pútnik týmto životom
ty, pútnik týmto životom
hľadaj pravú cestu Bytím,
a nezabúdaj nikdy:
neexistuje nič,
nijaká vec, žiadny objekt
trvalo a večne
v celom našom
nekonečne veľkom kozme.
Všetky veci a procesy
pozostávajú z tej istej
substancie.
Niet rozdielu medzi nimi -
kozmické lono
ich zrodilo
všetky rovnako.
Až priestor a čas
im dal rôzne tvary.
Priestor zrodil čas
a v čase rástol priestor.
V tvojom duchu
vládne neviditeľná sila,
ktorá v kozme všetko spája
a preto aj čas a priestor
v jedno a to isté spojila.
Ona - tá tvoja božská sila,
ak ju v sebe objavíš,
zmieri a zlúči
všetky protiklady sveta:
nebo a peklo,
lásku a nenávisť,
radosť a utrpenie,
výšky a hĺbky,
rozkoš a bolesť,
dobro a zlo,
svetlo a temnotu.
Ona je naozaj v tebe,
v tvojom večnom duchu,
táto tvoja božská sila
a má v kozme celom
najvyššiu moc a vládu.
Ty - pútnik týmto
len iluzórnym a krátkym
životom,
ak túto silu v sebe prebudíš,
budeš vedieť všetko
a predsa nebudeš vedieť nič.
Ak toto ale pochopíš,
budeš vnímať a rozumieť
VŠETKO TO, ČO v KOZME
BOLO, JE A BUDE
a konečne navždy nájdeš
mier a pokoj v tvojej duši.
08. 05. 2014
Staň sa konečne ČLOVEKOM SLOBODY
Hľadám cestu, správnu cestu,
len vlastnú, moju CESTU
a preto hľadám seba;
chcem sa stať len sebou
a nikým iným,
som konečne prázdny,
úplne prázdny od iných,
od tých, ktorí ma zviazali
a moju dušu len dusili
a srdce mi skoro zabili.
Vo mne niet nikoho a nič,
a tak, i keď nie som ničím,
a už nikomu viac nepatrím,
predsa je vo mne VŠETKO,
lebo to vznešené prázdno,
ktoré ma odrazu napĺňa,
otvára môjho ducha
pre všetko pozitívne,
vznešené a krásne tohto sveta.
Ak som sebe súčasne
všetkým a zároveň i ničím,
potom som to naozaj len ja,
celkom ja a úplne len JA SÁM,
kto vo mne prebýva
a sám môjho ducha
bez okov a v slobode
na jeho CESTU POSIELA!
Nikto viac nezmôže
odtiaľ ma vyhnať.
Len ak viem a žijem
túto jedinú a najvyššiu pravdu,
celého môjho života,
je cesta predo mnou
cestou jedinou
a môjho ja navždy vlastnou.
Nepozorujem nič
a predsa už vidím všetko,
neruším nikoho a nič,
už nikdy nenechám sa
nikým a ničím ozbíjať, olúpiť,
o vnútorny pokoj a mier
môjho slobodného ducha.
Nepatrím viac nikomu
a predsa som vo všetkých
a aj všetci sú vo mne.
Nijakého človeka neznižujem,
nikoho nechcem ohroziť,
nenávisť ani závisť
nenosím v srdci,
lebo láska nekonečná pre všetko
a pre všetkých
neustále v ňom žiari, horí.
Ak naozaj viem všetko to,
aj tak neviem ešte celkom nič,
a predsa viem všetko,
viem všetko to, čo veky už
celým dýcha a hýbe naším kozmom!
Som Hebrej, Chetit, Sumer, Riman, Etrusk,...
Som Germán, Slovan, Román,...
Som biely, žltý, červený, čierny,...
Som kresťan, moslim, hindu, budhista, taoista, i žid...
Som Rus, Američan, Ind, Číňan, Slovák i Maďar...
To všetko som a aj budem,
lebo všetci sú vo mne
a ja som vo všetkých.
Všade hľadám mosty
k ľuďom tejto Zeme všetkým.
Som aj Nemec a som aj Turek:
Bruecke - Brucke - cke - bru,
kebru - kobru - kopru
(most po turecky).
Reč každá aj mojou je,
a v rečiach, v každej jednej z nich,
skryté nájdeš tieto mosty.
Ak naozaj viem všetko to,
neviem ešte stále nič
a predsa už chápem všetko,
to, čo celým od počiatku časov
znie a zvučí naším kozmom:
Si človek, si zviera, si rastlina
a si aj zrnkom piesku,
ale aj prachom večných hviezd,
si v ich spaľujúcom ohni
a si aj v krutom mraze
ich nekonečných medzipriestorov.
A tak nie si ničím
a predsa si aj všetkým;
žiješ len teraz a len tu
a predsa si aj večnou čiastočkou
celého nekonečného kozmu.
Teraz navždy viem:
Som v KOZME
a KOZMOS je vo mne,
som len tu a teraz
a predsa som všade
a aj budem na večné veky.
Neviem nič
a predsa viem všetko,
konečne vidím svetlo,
i zo mňa žiari svetlo,
a navždy, ale navždy,
zbavil som sa všetkých okov
a som teraz v slobode voľný,
v tebe - Bože môj,
i v tebe - KOZMOS môj,
AŽ NA VEČNÉ ČASOV VEKY !!!
30.04.2014
Nemôžeš nikdy žiť, ak......
Nemôžeš nikdy vedieť,
ak nevidíš,
Nemôžeš nikdy cítiť,
ak neprecítiš,
Nedokážeš nikdy myslieť sám,
ak necháš iných myslieť,
Ak nikdy nemáš slov,
hovoria za teba len iní,
Nemôžeš nikdy žiť v sebe
ak cudzí majú moc v tebe.
Vdýchni preto odvahu,
vyhoď strach zo srdca,
nájdi svoju slobodu !!!
Až potom šťastie v duši
trvalé sa v nej
NAVŽDY zrodí.
Ak slobodu neunesieš
Ak slobodu neunesieš,
nezúfaj a nevzlykaj,
veď pre mnohých
je preťažká, preveľká
a plná ostňov pichľavých.
Ak slobodu neunesieš,
zlož ju z pliec
a opatrne ako dieťa
ulož do trávy,
ale tak, aby ju
niekto zbadal a nerozšliapal.
Možno práve on ju
unesie poľahky.
Ak slobodu neunesieš,
neodhoď ju namrzene,
nedolám jej krídla,
možno s ňou niekto
vzlietne až k výšinám neba
a vyslobodí z otroctva
všetkých slabých,
čo jej ťarchu sami neuniesli
a ukáže im, že má krídla,
ktoré aj ich unesú
poľahky tam, kde niet
nijakých pút ani reťazí.
Buď sám sebou
Neplávaj nikdy s prúdom,
ak nevieš, kam sa vlieva.
Nedaj si ukradnúť myšlienky,
ak na ne sám veríš.
Nepočúvaj nijaké autority,
ak je tvoje vnútro v opozícii.
Nebuď sluhom žiadneho pána,
ak nepoznáš strach pred slobodou.
Nebuď nikdy nikým iným,
ostaň vždy len sám sebou,
ak je v tebe dosť vlastnej sily!
Slovo o žene - postoj na slovíčko muž
Ak zotročíš a umŕtviš ženu - muž,
tak zotročíš a umŕtviš sám seba
a celý tvoj vnútorný svet.
V jednej jedinej žene
je viac tepla, nežnosti a lásky
ako v celom mužskom pokolení,
veď svetom jeho sú len zbrane a smrť.
Intuícia ženy predčí
aj najlepšiu mužskú logiku,
a čo by bol muž bez úsmevu ženy,
veď až keď Boh stvoril Evu,
začal sa Adam usmievať.
Muž ostáva vždy len mužom -
nie je ani dobrým milencom,
ani pozorným manželom,
a veľmi zriedkavo láskavym otcom.
Len ak, muž, raz pochopíš,
že podstatu a princíp ženy
nestelesňuje len Eva ako Eros,
ale aj Sofia ako Múdrosť,
a že Šakti je svetlom pre Šivu
a preto láska ženy je NEKONEČNE VIAC
ako každý vynález a objav muža,
porozumieš a precítiš ženu naozaj!
A len vtedy konečne, muž,
sa tak aj ty staneš ČLOVEKOM!
Túto pieseň chcem naveky spievať
Moja pieseň je pieseň
vrchov, lesov, skalnatých útesov,
je to pieseň neba, polí, potokov.
Nikto mi ju nezakáže,
lebo je piesňou nádeje
a večnej lásky k ľuďom.
Je to pieseň všetkých
ubolených a vyhostených.
Moja pieseň je pieseň
bratskosti a rovnosti,
je to pieseň slobody, ideálov, radosti.
Nikto ju nesmie umlčať,
lebo je piesňou
otca, ktorému umučili syna.
matky, ktorej znásilnili dcéru,
muža, ktorého uväznili katani.
Moja pieseň je pieseň,
boja a slobody,
ktorú musia spievať
všetci odvážni, čestní, poctiví,
všetci tí, ktorí nechcú mlčať,
a strachom zbabelým spútaní
vždy so všetkým len nemo súhlasiť.
Peklom ušľachtilých duší je tento svet
Peklom ušľachtilých duší
je tento svet.
Lebo je popraviskom
spravodlivosti,
trhom
márnomyseľnosti,
hrobárom
nevšednosti,
prostitútom
brutality,
paholkom
nečestnosti,
dobrodincom
vražednosti,
ploditeľom
neľudskosti
a najväčším nepriateľom
láskavosti.
Naozaj len peklom
ušľachtilých duší
je tento svet.
Láska je viac ako...
Láska je viac
ako telo v tele
a ruka v ruke;
a je aj viac
ako oči zoči voči
a srdcia zaľubené.
Láska je viac
ako nežný pohľad matky
a jej úsmev sladký,
a ako otcova ruka na tvojom pleci
a jeho hlas starostlivý.
Láska, to je predsa
aj šepot vetra v korune stromu
a kvapka dažďa na steble trávi.
Láska, to je predsa
aj svetlo Slnka na zelenom poli
a svit Mesiaca v žblnkotavom toku rieky.
Láska, to je predsa
aj spev vtáka na kolísavej vetve
a zrod rána z hlbokočiernej noci.
Láska, to je predsa
aj na nohách bosích svieži chlad rosy
a na prúdoch z neba znamenie dúhy.
LÁSKA VEĽKÁ ALE JE,
keď nevidíš neustále len seba
a tvoje vlastné deti!
LÁSKA ALE NAJVAČŠIA,
tá je v tebe až vtedy,
keď objímeš kozmos celý
a precítiš hlboko v sebe,
každý atóm jeho jednotlivý!
6.3.2014
Slová majú veľkú moc
Slová majú veľkú moc,
môžu zraňovať a urážať,
môžu klamať či podvádzať,
môžu preklínať i zabíjať.
Nehovor slová
bez rozumu, len tak,
nevyslov slová
bez srdca, len tak.
Potlač slová
utrpenia, zloby, smrti,
nespravodlivej obžaloby.
Nevyslov a zamlč slová
krivdy, nenávisti, závisti,
neľudskej krutosti.
Nikdy nezabudni!
Najväčšiu moc
má vždy len slovo lásky!
9. 3. 2014
Kráčal som, dlho nevedel som kam
Kráčal som cestou,
dlho nevedel som kam,
putoval som krajinami,
obdivoval ich bohatstvá,
hýril s ich ženami,
popíjal s ich ožranmi,
bratal sa s ich mamonármi,
pospával s ich kurvami.
Kráčal som cestou,
dlho nevedel som kam,
opojený mladosťou,
spútaný autoritou,
ohlúpnutý leskom,
opantaný klamom.
Nevidel som zaslepený,
že len stojím opodiaľ,
bokom od biedy,
obdaleč od nárekov,
mimo škrípania zubov,
a prizerám sa len tým,
čo si leňošia na úslní pýchy,
čo sa popásajú na úbohosti,
čo sa tešia z hladu iných,
čo bohatnú z otrokov,
čo vedú vojny pre zisky,
čo luhajú, koľko jazyk stačí,
čo jasajú, keď iní plačú,
čo nenávidia, keď sa iní milujú,
čo ničia všetky ľudské hodnoty.
Jednej noci som však
zbadal môjho vnútra hnis
a odvtedy zhnusený nad sebou,
už nekráčam a neblúdim
so zavretými zaslepenými očami
zradnými krásnymi cestami.
Objavil som nové ciele,
predieram sa chatrčami biedy,
kde smetištia sú detskými ihriskami,
kde uličkami exkrementy
sa rinú potokmi,
kde matka piatim deťom
jeden tanier polievky predloží,
kde ich otec na deň
sotva na skyvu chleba zarobí.
Vstrebávam do srdca i duše
nespravodlivosť ich chudoby,
a obžalúvam v ich mene
nie boha a oblohu,
ani satana a peklo,
no zločincov z mäsa a kostí,
čo nikdy dosť nemajú,
čo nikdy nie sú sýti –
tých žalujem, tých chcem zničiť!
Už nesedávam v rozkoši a obdive
pri tých, čo stoly majú plné,
viac než im hrdlo stačí.
Nie, to už robiť nikdy nebudem!
Za to tisíc razov radšej
perom sekám do kamenných lží
mocných a bohatých
tohto falošného klamného sveta,
na papier vytesávam
nepríjemné ostré pravdy;
zbavil som sa egoizmu,
striasol zo seba prehnanú sebaúctu,
zarezal si kruto do svedomia
a prašivcom priamo do mäsa,
lebo veď tí sú bez svedomia!
A neraz sa zdá, že i bez vedomia,
no to je len zdanie klamné,
oni dobre vedia, aké zlo druhým robia,
preto im pichám a režem bez svedomia
priamo do ich hrubej hrošej kože!
No viem, že nikdy nezvolajú:
Prečo som druhým tak blížil, Bože?!
Preto tých žalujem,
preto tých chcem zničiť!
14.3.2014
Človeče prebuď sa
Prebuď sa človeče
a prestaň byť len
prázdnou stranou
bez písmen.
Človeče prebuď sa
a neposudzuj
iných ľudí len
podľa tvojich predstáv.
Prebuď sa človeče
a pozri dňu sám do tváre,
až potom zbadáš
všetky svoje omyly
a umlčíš svoje obavy.
Človeče, tak prebuď sa
a nesnívaj viac detské sny,
premeň svoj strach
do sily a silu na odvahu
a odvahu na činy.
15. 3. 2014
Prečo láske nikde neučia nás ?
Prečo láske nikde neučia nás?
ale nás radšej učia
nenávidieť a zabíjať.
Prečo láske neučia nás?
ale nás radšej učia
láske k zbraniam.
Prečo láske neučia nás?
ale nás radšej učia
ako treba iných
ovládať a zbíjať.
Prečo láske neučia nás?
ale nás radšej učia
ako iných
zavádzať a klamať.
Prečo láske neučia nás?
ale nás radšej učia
ako iných
používať a zrádzať.
Prečo láske neučia nás?
to preto,
lebo kto miluje naozaj,
toho nemožno nikdy
z tejto cesty
zviesť,
ani ho oklamať.
.
Prečo k láske nevedú nás?
to preto,
lebo kto lásku k ľuďom
neustále v srdci nosí,
toho nemožno nikdy proti iným
zneužiť ani použiť!
1. 4. 2014
Súživá časotieseň
Novodobá tieseň času
hlodá neúprosne
na jeho chradnúcom žriedle.
Moderná doba
úchytkom rozrušila
jeho odvekú prevahu.
Pokryla plášťom ľahostajnosti
volanie zúfalstva
po jeho dávnej vláde.
Ukradli mu jeho moc
a duša halí sa
závojom trpkého smútku.
Pocity, lásku, ľudskosť -
to všetko zhltla
súživa časotieseň.
Niet viac času
pre čas
a kde čas
chýba ľuďom,
nezbýva viac času
pre ľudskosť a lásku.
27.01.2015
Je to báseň, ktorú som napísal v nemčine a ktorá vyšla v mojej filozofickej básnickej zbierke Ausserhalb der Illusionen a ktorú som publikoval na webe včera pre milovníkov a znalcov nemčiny. Skúsil som ju preložiť a prebásniť do slovenčiny. Nemecká reč je však mimoriadne vhodná na kreáciu básní podobného charakteru a preto je mimoriadne ťažko, s ohľadom na zachovanie jej pôvodnej obsahovo-filozoficko-poetickej hodnoty, ju preniesť do slovenčiny.
Ako povedal jeden vyznamný španielsky poét: "Keď prekladáš báseň do inej reči, tak v nej strácaš pôvodný zmysel, alebo, ak sa ti ho podarí zachovať, tak to ide na úkor krásy veršov."
A aj ja plne s ním súhlasím.
Nech sa páči, prečítajte si môj preklad:
Báseň mystiky: nehľadaj zúfalo TO......
nehľadaj zúfalo niečo,
čo si nikdy nestratil.
TO bolo a TO je
neustále len v tebe,
v tvojej jedinej pravej
VNÚTORNEJ BYTOSTI.
To najšľachetnejšie, to najcennejšie,
to najmúdrejšie, to najbožskejšie,
to je cesta do
ABSOLUTNÉHO PRÁZDNA,
ale do takého
PRÁZDNA ABSOLUTNOSTI,
kde VŠETKO spočíva
a kde vždy bolo, je a bude:
TO, ktoré je BYTÍM,
ale aj TO, ktoré je NEBYTÍM.
Preto TO nehľadaj
vo vznešených znakoch,
nehľadaj TO
v mystických symboloch
a nehľadaj TO ani
u Majstrov a Bohov,
pretože,
byť zrodený - sa volá TO.
Vidieť a počuť - sa volá TO.
Jesť a piť - sa volá TO.
Bdieť a spať - sa volá TO.
Chodiť a sedieť - sa volá TO.
Pozorovať a zamýšľať sa - sa volá TO.
Milovať a spoznávať - sa volá TO.
Zmilovať sa a rozdávať sa - sa volá TO.
A napokon sa volá TO aj:
Žiť a zomrieť.
Ak to VŠETKO spoznáš a vieš
a tiež aj ZVNÚTORNÍŠ
a v múdrosti ŽIJEŠ,
potom s ISTOTOU vieš:
TO, čo v tebe žije,
nezomrie NIKDY;
aj keď ty zomrieš,
v TOM budeš žiť VEČNE
a NAVEKY.
19.01.2016
Nájdi svoj vlastný čas a svoju CESTU
Čas letí a my sme a ostaneme
až do našej smrti
vždy len jeho deti.
Nikdy v ňom celkom nedozrieme,
lebo sme neuplní v našom pozemskom bytí.
Želám každému, čo si sám
najviac zo všetkého cením,
čo za žiadne sveta zlato
nikdy, ale nikdy, nevymením:
Čas - ten môj čas
Ale taký čas, čo je tvorivý,
keď len srdce zo mňa hovorí,
a len taký čas, čo je plodný,
keď môj duch za poznaním
vzlieta, túži a horlí.
Maj čas pre lásku,
ale pre tú jedinú, pravú,
tú nezištnú, čo nežiada,
ale len vždy rozdáva.
A nájdi si aj čas,
aby si len ty sám objavil
tvoju vlastnú cestu.
Len potom bol tvoj čas,
keď raz zhliadneš koniec,
tam,
kde už viac niet slnka jas,
vzácnejší, ako každej ilúzie
klam.