KOZMICKÉ MELÓDIE
verše srdca a výpovede intelektu
KOZMOS PO PRVÝ RAZ VO VERŠOCH
Úvodné slovo lektorky Emílie Kršákovej
Po tom, čo si Roman Bednár na Slovensku urobil skvelé meno ako náš najvýznamnejší spisovateľ literatúry faktu s prírodvedeckým zameraním a prišiel na knižný trh ako prvý a dosiaľ jediný autor s vlastnou edíciou o kozme, ktorú zatiaľ reprezentujú tri publikácie, sa v tejto oblasti rozhodol k neobyčajne kreatívnemu a nezvyčajnému kroku.
Svoje populárno-vedecké kozmické úvahy a hypotézy pretransformoval ako prvý slovenský autor do zveršovaných výpovedí a metafor o kozme. Tým zároveň po prvý raz vstupuje do vedomia slovenského čitateľa aj ako básnik. Je prvým slovenským spisovateľom, ktorý kozmos reflektuje, vníma a popisuje filozoficko-racionálnym veršom.
Tak vznikla naozaj pozoruhodná zbierka veršov s veľmi výstižným podnázvom Verše srdca a výpovede intelektu. Vyznačujú sa racionalitou a logikou slova, pričom slovo má súčasne aj poetický súzvuk. Romana Bednára v literárnej tvorbe charakterizuje veľmi výrazne predovšetkým jeho originalita, čo dokumentoval každou svojou knihou. Táto básnická zbierka to svojou originalitou opäť potvrdzuje.
Kozmos Romana Bednára vo veršoch je prístupný a pochopiteľný každému. Môže ho meditatívne, kontemplatívne a či religiózne využívať a vnímať tak intelektuál, ako aj myslením celkom jednoduchý človek. Zložité teórie, vedecké vzorce a hypotézy náročnej astro-fyziky a kozmológie pretvoril a prebásnil do riadkov, ktoré rozochvievajú ľudské srdce najintímnejšími rezonanciami kozmu a napĺňajú intelekt jeho ušľachtilými múdrosťami a vznešenými pravdami.
Kozmické melódie sú mimoriadne vydareným kaleidoskopom myšlienok, v ktorom sa skvelým spôsobom snúbi krása slov s najdôležitejšími výpoveďami o mikrokozme, makrokozme a kozme človeka. Táto kniha je zároveň aj 10. jubilejnou publikáciou autora na Slovensku za krátke obdobie len piatich rokov.
Kniha je ilustrovaná Jánom Vykročom, výtvarníkom, ktorý farbami maľuje to, čo Roman Bednár o kozme hovorí slovami. Jeho tvorba zahŕňa jedinečným spôsobom vesmír, fyziku, filozofiu a psychológiu. Zo slovenských výtvarníkov Ján Vykroč prenikol najhlbšie a “najintímnejšie“ do kozmu a do ľudského podvedomia, čo dokazuje početnými cyklami svojich kozmických kresieb.
Roman Bednár a Ján Vykroč sa touto publikáciou predstavujú už po druhý raz ako spoluautori a reprezentujú najlepší “kozmický tím” slovenskej kultúry v slove a obraze.
1
Úvodné slovo autora
Žena a nie muž
je princíp kozmu
muž rozdeľuje
a žena spája
a v kozme nič nie je
bez súvisu a osamelé
2
O princípe kozmu
Kozmos je vo svojom princípe
veľmi jednoduchý,
a preto v každom svojom bode
nevýslovne krásny.
Nebojme sa prekračovať hranice poznania
a potom objavíme,
že ľudský mozog a jeho tajomstvá
patria k najväčším zázrakom kozmu.
3
O deťoch slnka
Ty sám si dieťa slnka,
verný priateľ mesiaca,
nezištný brat Zeme -
a preto nesieš
VŠETKY hviezdy v SEBE.
S TEBOU stratím všetky strachy,
S TEBOU objímem kozmos celý,
S TEBOU ho preniknem všetkými jeho smermi,
S TEBOU v ňom zotrvám po všetky jeho veky.
4
O inteligencii kozmu
Kozmos žije
a je inteligentný,
život človeka
je preto život kozmu.
Život človeka je však
len nepatrným vyjadrením
nekonečných foriem
kozmického života.
5
Návrat do kozmu
Keď raz prídeme
na koniec našej cesty
nemajme strach;
veď sa vraciame do lona,
ktoré nás zrodilo – do kozmu.
Kozmos v sebe
ukrýva všetko:
čím sme boli,
čím sme
a čím budeme.
6
Čo je človek pre kozmos
Najžiarivejšou hviezdou
kozmu
je srdce
ušľachtilého človeka.
Najdokonalejším zrkadlom
kozmu
je vedomie
múdreho človeka.
7
Objav v kozme seba
Kozmos je pre každého z nás oveľa viac
než len svetlo hviezd v tmavej noci
a žiara slnka, ktoré z noci robí deň.
Pozeraj do kozmu uprene
a objavíš v ňom sám seba;
započúvaj sa do jeho zvukov
a začuješ svoj vlastný hlas.
8
Ego ako ilúzia
Ego je len ilúzia toho,
čo nie si,
je len prázdnou pýchou
tvojej márnomyseľnosti.
Pokora a hĺbavosť ducha
sú najväčším darom nebies,
porozumenie a priateľstvo
sú najjasnešie stálice života.
9
O najvyšších bohoch v nás
Najfascinujúcejší fenomén kozmu je život,
nesie v sebe všetky možnosti
a ukrýva v sebe všetky prejavy dobra a zla,
božskosti i diabolskosti.
Mozog je najväčší dar kozmu,
ktorý život od neho dostal,
objavme preto kozmos v nás
a priblížime sa najvyšším bohom.
10
Pravda nie je ďaleko
Nehľadaj pravdu ďaleko,
nahliadni radšej do seba
a vo svojom vnútri
obsiahneš celý kozmos.
Ako na nebi,
tak aj na zemi,
ako v nekonečne,
tak aj v tebe.
11
O elektrónoch a kvarkoch, ktoré sa milujú
Dva elektróny vedia o sebe viac
než dvaja ľudia.
Dva kvarky sa priťahujú silnejšie
než dve ľudské srdcia.
Energia lásky je vo všetkých atómoch
nekonečného kozmu,
preto sa spájajú,
a preto kozmos existuje!
12
Kozmos sa spoznáva aj v tebe
Každým jednotlivým životom
chce kozmos lepšie
spoznať svoju tvár.
A preto každou jednotlivou smrťou
chce kozmos zrodiť
nový život.
13
O rastline a zvierati – v človeku
Som človek,
som zviera,
som rastlina;
som ničím a
predsa som
všetkým.
Žijem tu a
žijem v kozme,
a preto aj kozmos
žije vo mne.
14
Nech je to vždy len táto cesta
Tvoja cesta nech je cesta poznania,
tvoja cesta nech je cesta slobody,
tvoja cesta nech je cesta pravdy,
tvoja cesta nech je cesta múdrosti.
Ak všetky tieto cesty
dokážeš spojiť do jedinej,
pôjdeš cestou neba i zeme,
a to je cesta kozmu!
15
Príjmi všetko
Necíť sa nikdy nešťastný a nespokojný,
ak tvoj život kráča iným smerom,
ako si to tvoje srdce vysnívalo.
Ak to dokážeš akceptovať,
staneš sa jeho pánom
a nie on tvojím!
16
O čase a priestore
Priestor
rodí čas
a čas
vytvára priestor.
V tvojom duchu
vládne neviditeľná sila,
ktorá v kozme všetko spája,
a preto spája aj čas s priestorom!
17
Tvoj zrod trvá dlho
Tvoj zrod nie je okamžitý proces,
nie, zrod opravdivého slobodného človeka
je proces trvajúci po celý jeho život!
Najväčšia tragédia mnohých ľudí spočíva v tom,
že zomrú skôr, než sa stihli zrodiť!
Kozmos neodpúšťa túto ťažkú vinu,
a preto sa musia rodiť znova!
18
Otvor sa kozmu celý
Otvor kozmu všetky
zmysly tvojho vnútra
a kozmos sa celkom
otvorí tvojmu duchu.
A odrazu, takmer nepozorovane
sa v tvojom vnútri zapáli svetlo
a ty uzrieš jeho, tvoje –
všetky kozmu korene.
19
Láska je svetlo
Láska je svetlo a žiara kozmu,
ak ju precítiš a dáš ďalej
obsiahneš veľkolepú múdrosť kozmu.
Láska je dar a život kozmu,
ak ju príjmeš a dáš ďalej,
zhliadneš vznešenú slobodu kozmu.
20
Ticho, ktoré ti všetko povie
Kto miluje ticho,
no nie ticho smrti,
lež ticho, ktoré hovorí,
ten vystúpi vysoko k bohom,
ktorých kozmos ešte nezrodil.
Až tam pochopí,
čo je pravda bez lži
a múdrosť bez slov
a láska bez klamu
a dobrota bez zloby.
21
O chaose, poriadku a čase
Chaos a poriadok sú dve tváre tej istej veci
tvoria vnútro a vonkajšok
jedného kozmu,
a preto sú jedno a to isté!
Neobávaj sa nikdy rýchlosti času!
Ak utíšiš svojho nepokojného ducha,
znehybnie aj čas v tvojom vnútri
a dosiahneš život večný!
22
Moja vlasť je vždy so mnou
Moja vlasť nie je nijaká zem,
moja vlasť je vždy so mnou.
Od chvíle môjho zrodu je vrytá
v mojom vnútri a v mojich myšlienkach!
Moja vlasť nie je žiadna krajina,
nie, moja vlasť
je oddávna vpísaná
v mojich knihách.
Moja vlasť je bez mena,
moja vlasť nepatrí nikomu,
od počiatku vekov je ukrytá
v každučkom bode kozmu.
23
O najvyššej slobode
Tvoja vlastná sloboda
nesmie nikdy
začínať u teba!
Tvoja vlastná sloboda
je vždy aj
sloboda toho druhého!
Tvoja vlastná sloboda
je vždy aj
život a šťastie cudzieho!
Tvoja vlastná sloboda
nesmie preto nikdy
končiť u teba!
24
O poznaní, láske a radosti
Ak vieš, čo je
opravdivé poznanie,
vieš, čo je skutočná láska.
Ak miluješ poznávaním
a spoznávaš v láske
postretne ťa radosť.
25
Unikni väzeniu svojho ega
Všetko to, čo si,
je len výsledok toho,
čo si zažil, skúsil a myslel.
No ak sa od toho dokážeš vzdialiť,
unikneš väzeniu svojho vlastného ega
a objavíš kozmos v celej jeho nádhere!
26
Nehľadaj, čo si nikdy nestratil
Oči každého človeka
sú zrkadlom kozmu,
jeho duša je
jeho vedomím.
Nehľadaj to,
čo si nikdy nestratil,
nestrácaj z toho,
čoho nikdy nebudeš mať dosť!
27
O objektivite kozmu
Kozmu je
nespravodlivosť neznáma,
preto nepozná
ani hriech ani vinu.
Kozmos si od vekov
rovnako cení,
poriadok aj neporiadok,
preto nepozná väzenia.
Matkou kozmu je
prázdne vákuum,
otcom kozmu je
kreatívny chaos.
28
O ilúzii ega
Len málokomu sa podarí
preplaviť sa oceánom bytia
len na jeho vlnách,
bez pomoci plavidla.
Málo je vyvolených,
ktorým je dopriate
odhaliť ilúziu ega
a striasť okovy jeho otroctva.
29
Prijmi smrť ako priateľa
Kto holduje prázdnemu životu,
navždy sa obáva smrti!
Kto hľadá pravdu,
nebojí sa nikdy smrti!
Smrť nie je nepriateľ,
lež brat, ktorý ťa prenesie
za prah utrpenia a všednosti,
kde niet závisti ani bolesti.
30
O slovách a myšlienkach
Slová sú ako kroky v hmle,
myšlienky sú ako chodníky
zemou, nepatriacou nikomu.
Povznes sa preto k hviezdam
a uvidíš, že slová a myšlienky
sú len ilúziou klamu tohto sveta.
31
O pravom zmysle života
Zmyslom života
je postretnúť sa
bez pretvárky,
bez masky.
Zmyslom života
je stratiť závisť,
odhodiť strach,
vzdať sa hmoty.
Len tak možno vkročiť
do kraja za horizontom,
tam, kde slnko
nikdy nezapadá,
kde navždy žiari.
32
Najkrajšia pieseň kozmu
Volanie srdca,
nie rozumu,
je najkrajšou
piesňou kozmu.
Svetlo hviezd
je život večný,
nie lesk zlata
a žezlo moci.
33
Na prahu dverí do kozmu
Slová, myšlienky a predstavy
sú len sprievodcovia
po prah dverí do kozmu.
Až za nimi sa otvorí
prázdny priestor bez hraníc,
kde život so svojou podstatou
sa zlieva a jednotí.
34
Choď k druhým, prídeš k sebe
Nezúfaj, ak nevidíš cieľ,
vzhliadni k hviezdam.
Ich jasné svetlo
ti dá novú nádej.
Choď svojou cestou
a prídeš k cieľu.
Vykroč k druhým
a prídeš k sebe.
35
Čo človek a kozmos o sebe nevedia
Kozmos nevie,
že človek ho vníma
ako čas a priestor.
Človek zas nevie,
že nevidí jeho princíp,
lebo ho delí,
na čas a priestor.
36
Kozmický tanec
Od počiatku vekov
nič v kozme neoddychuje,
všetko v ňom neprestajne tancuje.
Pred tvojimi očami
sa v tanci skvú len
hviezdy, kométy, planéty.
No pred zrakom bohov
točia svoje piruety aj
molekuly, elektróny, atómy.
37
O zákonoch kozmu
V singularite sa zrodil kozmos,
zotrvačnosť mu dáva pohyb,
energia vytvára hmotu,
chaos vynáša život,
smrť je maternicou intelektu.
Hmota stála pri krste časopriestoru,
on je večný imperátor hmoty,
prikazuje jej ako sa musí pohybovať,
a hmota dynamizuje časopriestor,
predpisuje mu zakrivenie jeho existencie.
38
Ave kozmos
Fotóny sa rodia
v hlbokej tme
žiarivej slnečnej
pece
z atómov slnka.
Slnečný vietor
ich ženie
všetkými smermi
nekonečného kozmu.
Sú zdrojom
božskej fotosyntézy
plameňa večného
nášho života,
sú svetlom našich očí
snímajúc im
závoj temnoty.
Sú našim
svetlom, dychom, potravou,
skrátka sú
našim duchom i srdcom,
lebo len cez ne
žijeme, dýchame, vnímame.
Na veky vekov
Ave kozmos.
39
Vo veršoch ti poviem všetko o kozme
Čierna diera je hrobom hmoty,
biela diera zrodom kozmu,
kozmos nesie veľa tvárí -
jednou z nich je človek.
Kozmos to je informácia,
jeho život to sú vzťahy,
jeho poznanie to je evolúcia,
jeho smrť to je nový zrod.
Kozmom letia galaxie
všetkými smermi,
galaxiami krúžia
nespočetné hviezdy.
Kolotoče planét
sa plavia oceánom lúčov sĺnk
a rodia nový život
v nesčíselných formách.
Jednou z nich je aj tvoj život,
preto ho naplň
láskou, pokorou, múdrosťou -
LEN tak mu dáš pravý ZMYSEL
40
Kozmos v mojom srdci, v mojej duši
To je kozmos
ako si ho dosiaľ nepoznal,
to je môj kozmos -
kozmos vo veršoch.
To je kozmos
bez matematiky,
bez vzorcov -
to je kozmos
v mojom srdci.
To je kozmos
bez rakiet,
bez teleskopov,
to je kozmos
v mojej duši.
Epilóg
Hľadaj v poznaní lásku
a poznávaj v láske.
Raduj sa z poznávania
a poznávaj v radosti.
Ak miluješ,
spoznaváš
a sa raduješ,
nebude v KOZME
nič,
čo neobsiahneš.
lödlllll