Ovplyvnili ma veľmi tieto dve vynikajúce osobnosti: Teilhard de Chardin (1881–1955) a Jean Charon (1920–1998). Boli to dvaja významní francúzski vedci, ktorí sa nezávisle od seba snažili preklenúť priepasť medzi prírodnými vedami a metafyzikou !!!

Hoci Chardin –  teológ a paleontológ – pristupoval k tejto téme z hľadiska evolučnej teórie, zatiaľ čo Charon – jadrový fyzik – vychádzal z teórie relativity a kvantovej fyziky, ich kozmologické svetonázory vykazujú pozoruhodné filozofické a vedecké zhody.

1. Spiritualistický monizmus a panpsychizmus

Ich kľúčovým spoločným znakom je odmietnutie klasického dualizmu (oddelenia ducha a hmoty od seba) v prospech panpsychistického svetonázoru, v ktorom sú hmota a duch neoddeliteľne späté:

Teilhard de Chardin postuloval, že všetko vo kozme má svoju „vonkajšiu stránku“ (fyzická hmota) a „vnútornú stránku“ (psychická energia a či vedomie). Pre neho duch nie je neskorým rozmarom prírody, ale je vlastnosťou hmoty už od samého začiatku.

Jean Émile Charon matematicky rozpracoval koncept „komplexného časopriestoru“ založený na komplexných číslach. V tomto modeli predstavuje reálna zložka to, čo je merateľné (hmota), a imaginárna zložka to, čo je psychické (duch). Vo svojom významnom diele Duch hmoty (L'esprit de la matière) opisuje elektróny ako drobné, uzavreté mikrokozmry, ktoré v sebe nesú nielen hmotu, ale aj, pamäť a vedomie.

2. Evolúcia ako cieľovo orientovaný proces (teleológia)

Obaja myslitelia sa rozišli s čisto materialistickým darwinizmom, ktorý vníma evolúciu len ako výsledok náhody a výberu:

Chardin chápal evolúciu ako usmernený proces zvyšovania zložitosti a vedomia (zákon rastúcej zložitosti a pribúdajúceho vedomia). Tento proces nezadržateľne smeruje k záverečnému duchovnému štádiu – takzvanému bodu Omega.

Charon predložil podobný argument založený na fyzike: Elektróny v priebehu miliárd rokov neustále akumulujú informácie („neoentropia“) prostredníctvom kvantových procesov. Kozmos sa tak prostredníctvom fyzicky ukotvenej skúsenosti elementárnych častíc organicky vyvíja smerom k čoraz vyšším formám vedomia.

3. Kolektívne vedomie a vzájomná prepojenosť

Chardin aj Charon si uvedomovali, že evolúcia hmoty vrcholí vo fáze kolektívnej mentálnej prepojenosti:

Chardin (spolu s Vladimirom Vernadským) zaviedol pre tento koncept pojem „noosféra“ (sféra myslenia Zeme). Predpovedal „planetizáciu“ ľudstva, pri ktorej ľudské vedomie vytvára globálnu, vzájomne prepojenú sieť (koncept, ktorý sa dnes často interpretuje ako predchodca internetu).

Charon opísal tento stav vo fyzikálnych pojmoch. Keď živé organizmy zomrú, elektróny nesúce informácie (ich „duch“) pretrvávajú a v rámci kozmu sa nanovo zoskupujú. 

Evolúcia smeruje ku kozmickej syntéze všetkých dát individuálneho vedomia do obrovského, univerzálneho celku (ja v mojich publikáciách tu hovorím o kozmickom vedomí,ktoré je „vševediace“ – má totiž informácie zo všetkých individuálnych vedomí ľudí, ktorí žili a bude mať aj ďalšie od tých, ktorí ešte prídu!).

Syntéza prírodných vied a mysticizmu

Obaja myslitelia zaplatili vysokú cenu za to, že sa pohybovali na rozhraní týchto svetov, a príslušné zavedené inštitúcie sa na nich pozerali skepticky:

Chardin sa snažil zosúladiť teóriu evolúcie s kresťanskými dejinami spásy. Vyslúžil si tým doživotný zákaz publikovania a ostrú kritiku zo strany Katolíckej cirkvi.

Charon sa usiloval rozšíriť Einsteinovu teóriu relativity na širšiu „teóriu všetkého“, ktorá by zahŕňala aj ducha. Oficiálna veda ho za to odsunula na okraj a jeho neskoršie teórie boli často zavrhované ako ezoterika či paveda.