História Mliečnej dráhy: Ako zrážky galaxií ovplyvnili a vytvárali našu Mliečnu dráhu

Holandská astronómka a galaktická archeologička Amina Helmi rekonštruuje, ktoré galaxie kedysi pohltila Mliečna dráha vo svojich mladých rokoch, keď ešte vyzerala úplne inakšie ako dnes.

V svojej skvelej publikácii tiež vysvetľuje, prečo majú hviezdy pamäť a hovorí aj to, ktoré galaktické kolízie zrážky len prídu.

V kozme existuje približne 100 miliárd galaxií. Mliečna dráha má priemernú veľkosť, priemernú jasnosť a typický špirálovitý tvar, podobne ako dve tretiny všetkých galaxií, ktoré poznáme. 

Je to pomerne priemerné miesto vo vesmíre – až na to, že sme tu.

Preto sa z nášho vesmírneho domova môžeme veľa naučiť o galaxiách vo všeobecnosti.

Hoci je Mliečna dráha naším domovom v kozme, väčšina ľudí nemá takme nijakú predstavu o tom, aká je a aké jej jej zloženie.

Mliečna dráha sa za približne 13 miliárd rokov svojej existencie zlúčila s niekoľkými galaxiami. Výskumníci pod vedením Thomasa Kallingera z Viedenskej univerzity a Billa Chaplina z Birminghamskej univerzity teraz určili čas doteraz najväčšej fúzie galaxií.

Zrážky medzi galaxiami nie sú v kozme ojedinelým javom. Niekoľko takýchto udalostí už bolo pozorovaných.

Mliečna dráha rástla nielen tvorbou nových hviezd, ale aj zlúčeniami s inými galaxiami. Vedci sa snažia odhaliť stopy, ktoré tieto cudzie hviezdne systémy zanechali v Mliečnej dráhe.

Ešte v roku 2018 Amina Helmi ukázala, že Mliečna dráha sa v raných rokoch zlúčila s pomerne veľkou trpasličou galaxiou Gaia-Enceladus.

Toto tvrdenie bolo odvodené z pohybov a chemického zloženia tisícov hviezd v takzvanom halo Mliečnej dráhy, guľovej oblasti, ktorá sa rozprestiera nad a pod galaktickým diskom. V tom čase vedci predpokladali, že k zrážke došlo približne pred desiatimi miliardami rokov.

Zrážka pred jedenástimi miliardami rokov

Tím vedený Thomasom Kallingerom z Viedenskej univerzity a Billom Chaplinom z Birminghamskej univerzity teraz presnejšie datoval zrážku galaxií pomocou údajov z teleskopu NASA TESS a európskeho vesmírneho teleskopu Gaia.

Skúmali jednu jasnú hviezdu s názvom „Ny Indi“ z halo. Ide o veľmi starú hviezdu, ktorej obežná dráha okolo galaktického jadra bola zjavne zmenená zlúčením dvoch galaxií. Hviezda teda musela už existovať, keď bol jej pohyb ovplyvnený zrážkou, vysvetlil Chaplin.

„Pomocou astroseizmologických metód, ktoré skúmajú prirodzené oscilácie hviezdy, sme dokázali datovať vek hviezdy na približne jedenásť miliárd rokov,“ povedal Thomas Kallinger z Inštitútu astrofyziky.

To ukazuje, že zlúčenie Mliečnej dráhy a Gaia-Enceladus mohlo nastať najskôr pred jedenástimi miliardami rokov.

Zrážka bola pre Mliečnu dráhu veľmi dramatickou udalosťou, a spôsobila, že sa do nej dostalo  veľké množstvo cudzieho materiálu, čo značne zmenilo chemické zloženie a dynamiku pohybu našej galaxie. „Vďaka tejto analýze teraz oveľa presnejšie poznáme čas zrážky, čo je dôležité pre výskum vývoja Mliečnej dráhy,“ povedal Kallinger.