Geniálna mysliteľka a vedkyňa 17. storočia - Margaret Cavendish

Vojvodkyňa z Newcastlu Margaret Cavendish (1623 – 1673) bola súčasníčkou a aj veľkou obdivovateľkou veľkého Barucha Spinózu. Možno ju považovať za prvú vedkyňu na svete, ktorá tvrdila, že kozmos nebol stvorený nadprirodzene.

Bola dvornou dámou anglickej kráľovny Henrietty Márie a sprevádzala ju do exilu vo Francúzsku. Po svojom návrate do Anglicka v roku  1651 pôsobila ako filozofka, poétka, dramatička a esejistka.

Žila v epoche, keď mysliteľské schopnosti žien boli absolútne zaznávané a ak sa nejaké ženy vôbec odvážili niečo publikovať, tak to robili len anonymne. Cavendish však odvážne a sebavedome uverejňovala svoje publikácie pod svojim menom. Rôznosť jej tém bola naozaj obdivuhodná, čo svedčí o jej veľkej intelektuálnej všestrannosti.

Publikovala aj v oblasti absolútnej domény mužov – v oblasti prírodovedeckej filozofie. Bola vôbec prvou ženou, ktorá prenikla do tejto mužskej domény a v mnohom ovplyvnila iné ženy, ktoré ju nasledovali.

Odmietala mechanistickú filozofiu, ktorá ovládala myslenie vedcov 17. storočia. Okrem toho odmietala aj Aristotela ako jedinú a najvyššiu autoritu vo filozofii jej epochy.

Vyvinula vlastný model filozofického myslenia, ktorý stál v protiklade k filozofii 17. storočia.  Zaoberala sa aj s rôznymi formami pohybu  a fascinovalo ju aj to, že všetky predmety padajú k zemi a filozofovala aj nad tým, prečo to nie je inakšie a prečo sa nepohybujú opačne.

Fyzikálnu odpoveď na to ale nenašla – to ostalo vyhradené až Izákovi Newtonovi.

Ústrednou ideou jej filozofického modelu myslenia bolo tvrdenie, že príroda a tým aj univerzum, sú oveľa komplikovanejším systémom, ako to vysvetľujú len mechanické zákony. Vychádzala z toho, že hmota pozostáva z malých nedeliteľných častíc – atómov (tu sa čiastočne opierala aj o tézy Demokrita).

Tie vytvárajú objekty, ktoré vnímame našimi zmyslami. Hmota má v sebe schopnosť sa stále odznova meniť a tak vytvárať nové objekty a preto sú procesy v kozme večné a večne sa opakujúce.

Cavendish opísala aj vytváranie sa hmoty, obsahujúcej dušu (vedomie). Táto hmota bola v stave bez zásahu zvonku formovať objekty a vytvárať aj organický život. Táto filozofia odmietala genezis. Margareta Cavendish bola preto vyhlásená za ateistku, a tak sa stala prvou ženskou ateistkou na svete.

Cavendish kritizovala teórie viacerých významných vedcov, členov Royal Society a kriticky diskutovala s vedcami ako Thomas Hobbes, René Descartes a Robert Boyle.

Je aj prvou ženou, ktorá napísala science fiction román. Jeho názov bol The Blazing World.