Fotóny, ktoré sú nositeľmi svetla, majú svoju "reč", v ktorej komunikujú

Fotóny sú princípom  a či základom nášho kozmu, tak ako ho vnímame a ako ho poznáme. Bez fotónov by nebolo v kozme svetlo a veľmi pravdpodobne by kozmos ani neexistoval - ak však áno, tak potom v žiadnom prípade by nebol taký, ako je ten, ktorý je všade okolo nás. 

Fotón je elementárna častica elektromagnetického poľa. 

Nazýva sa aj svetelné kvantum alebo svetelná častica. Fotóny sú nosné častice elektromagnetickej interakcie. Názorne povedané sú fotóny „balíčky“ energie, z ktorých pozostáva elektromagnetické žiarenie.

Okrem iného je na nich fascinujúce to, že majú svoju vlastnú reč, v ktorej spolu komunuikujú.

Fotóny sú oveľa spoľahlivejšie ako ľudia - vždy dodržia svoje slovo. "Hovoriť" a "konať" je pre fotóny vždy to isté a takpovediac identické. To, čo "hovoria", to aj "konajú".

My veľmi často niečo povieme, ale potom vykonáme neraz pravý opak. My neraz úmyselne klameme – fotóny ale vždy hovoria pravdu!

Fotóny doslova úzkostlivo dbajú na to, aby boli dodržiavané prísne pravidlá. Len tak môže pri ich práci existovať dokonalý poriadok a usporiadanosť. A práve z toho dôvodu musia mať exaktnú reč komunikácie.

Všetky atómy v každej molekule sú usporiadané tak (zásluhou fotónov), že vzájomná výmena ich fotónov prebieha symtericky a či v rovnováhe. To znamená, že každý atom absorbuje fotóny tou istou mierou, ako ich aj emituje (vysiela do vonkajšieho priestoru).

Každý atóm reaguje na fotóny a komunikuje s nimi. Čo je menej známe, je skutočnosť, že aj každá molekula reaguje na fotóny:

Ak  sa ocitne vo fotónovom "dáždi", tak začne rotovať, vibrovať a posúva elektróny vo svojich atómoch do iných, nových dráh. Za istých okolností sa v takomto stave môže molekula aj rozpadnúť, a to zmysluplne. Ako reakcia na aktivitu fotónov nasleduje špecifická odpoveď molekuly, a tá závisí od toho, s akými fotónmi sa stretla.

Ak sú to napríklad fotóny s veľkou dĺžkou vlny, tak molekula zmení rýchlosť pohybu a putuje ďalej. V prípade kontaktu s ultrafialovými fotónmi (žiarenie slnka) a ich absorbovania, sa začnú elektróny v molekule premiestňovať a hľadať si stabilné dráhy.

Ak na molekulu narazia fotóny vysokoenergetického röntgenového žiarenia, tak ich obrovská sila vytrhne z atómov molekuly všetky elektróny.  V takom prípade hovoríme o ich ionizácii. Atóm i molekula sa premenia na ióny.

Každá molekula má v  dôsledku svojej charakteristickej štruktúry vlastnú vizitku svojich typických frekvencíí a smerov pohybu, v ktorých môže komunikovať  s fotónmi a tak byť aktívna v rôznych funkciách.

Ak sa približujú k sebe dve molekuly, tak sa chovajú ako dvaja ľudia, ktorí sa blížia k sebe a sa nepoznajú a chcú vstúpiť do kontaktu.

Molekuly sa najprv "ohmatávajú" prostredníctvom výmeny svojich fotónov, tak sa vzájomne identifikujú a napokon vstúpia do stavu vzájomného pôsobenia. To znamená, že buď sa pritiahnu a niečo spoločne vykonajú, alebo sa odpudia a idú ďalej svojou cestou.

Ak sú dve molekuly od seba relatívne ďaleko, tak  sa "ohmatávajú", prostredníctvom dlhovlnových fotónov s nízkou energiou. Čím viac sa k sebe priblížia, o to ľahšie sa spoznajú.  Ak sa k sebe priblížia na vzdialenosť jednej tisíciny centimetra, tak navzájom zachytávajú frekvenčnú štruktúru svojho proťajška.

Pri vzdialenosti jednej milióntiny milimetra medzi dvoma molekulami prichádza v nich k preskupeniu elektrónov a čiastočne aj atómov. Nastáva vytváranie nových komplexov a vytvárajú sa aj chemické väzby. Pritom obvykle vznikajú molekuly, ktoré majú celkom iné vlastnosti, ako ich mali pôvodné molekuly pred vznikom tejto väzby.

Zhrniem a doplním: 

Nespočetní "fotónoví poslovia", ktorí premávajú medzi všetkými biomolekulami v bunke a veľký koncert vnútorných kmitov a rezonancií biomolekúl, ako aj fotónové polia buniek,  sú klúčom k porozumeniu biologických funkcií enzýmových reakcií, genetických regulácií i chemických väzieb. 

Text bude súčasťou mojej pripravovanej  knihy:  

Svetlo v kozme zapálili fotóny a darovali mu aj život