Zúfalý komentár k summitu na Aljaške od vicešéfredaktora BILDu, veľmi vplyvného, antiruského Paula Ronzheimera, ktorý ale vyhlásil aj toto: „Len tak kritizovať Trumpa je príliš jednoduché“

Začnem mojim stručným komentárom k Ronzheimerovi. Je o.i. predovšetkým vojnovým reportérom a politickým analytikom. A je jedným z najväčších odporcov Putina i Trumpa zo žurnalistov mainstreamu.

Putin je pre neho najväčším vojnovým zločincom, ktorý patrí za mreže. Až dosiaľ chrlil na neho len nenávistne tóny – pravidelne zlorečil aj Trumpovi.

Je takmer viac na Ukrajine ako v Nemecku a stále tam  snorí, čo diabolské by sa dalo ešte proti Putinovi napísať. Je doslova ´zbrataný´ s Kličkom a Zelenskym. V tomto jeho krátkom komentáre, sa ale po prvý raz v jeho protiruských článkoch, objavuje aj trochu racionality.

Ronzheimer:

„Čo zostalo zo summitu na Aljaške, ktorý vyvoláva toľko emócií?

Keď som videl amerického prezidenta Donalda Trumpa a ruského lídra Vladimira Putina na červenom koberci, počul Trumpov potlesk a smiech – nahnevalo ma to. Pretože som si pomyslel na svojich priateľov na Ukrajine, ktorí musia tieto obrazy znášať. Ktorí stratili svojich blízkych, pretože Putin proti nim vedie vojnu už tri a pol roka.

Kremeľský diktátor v USA dosiahol, čo chcel:

Priame rozhovory s Trumpom, bez Európy, bez Zelenskeho.

Obraz pompéznej recepcie, akú si žiadna ruská propaganda nemohla lepšie predstaviť.

Posun od Trumpa, ktorý teraz zrazu už nepožaduje priame prímerie.

Pred návratom do Moskvy istotu, že ďalšie sankcie proti Rusku nie sú na spadnutie.

Zdá sa, akoby bol svet hore nohami, a napriek tomu je príliš jednoduché len tak Trumpa teraz kritizovať. Len začal svoje priame rokovania a napriek nášmu veľkému skepticizmu by sme mali dať americkému prezidentovi čas.

Nemecko a Európa by si namiesto toho mali položiť otázku: Akú úlohu hráme MY?

Momentálne sedíme pri vedľajšom stole, sme informovaní o rozhovoroch, ale nie sme ich súčasťou.

V záujme Európy nesmie byť Ukrajina zradená a predaná; nesmie existovať žiadna dohoda, v ktorej by Putin presadil všetky svoje požiadavky.

Preto by sme mali byť pripravení na scenár, ktorý sa v súčasnosti javí ako najpravdepodobnejší: Putin nechce prímerie, namiesto toho pokračuje vo vojne a počíta s časom, aby zohral svoju úlohu. Chce pokračovať v dosahovaní svojho cieľa: Podmanenia si slobodnej Ukrajiny.“

Z tohto komentára Paula Ronzheimera jasne vychádza aj istá rezignácia.

Ronzheimer akoby začal pomaly chápať, že svoj iracionálny a odporne vedený žurnalistický boj proti Putinovi, ale i Trumpovi už prehráva.

Aj keď celkom iste ešte neskladá svoje zbrane.

Musí ďalej štvať, veď za to ho platia, ale už to bude robiť inakšie, azda menej nápadne a pripustí vo svojich protiruských článkoch aj niečo, čo by prv nikdy neurobil.

Ostatne aj kancelár Merz, keď sa ho včera v nemeckej   televízii moderátorka snažila v rozhovore o stretnutí na Aljaške priviesť k negatívnym hodnoteniam vystúpenia Trumpa a Putina - tak Merz, v mnohom takmer kópia Ronzheimera - bol opatrný a nedal sa k ničomu takému zviesť.

Hm,hm,… začínaju mnohí z nechápavých pomaly chápať, že karty sú nanovo zamiešané a tromfy sú v rukách prezidentov Ruska a USA…….a tí hrajú svoju hru utajene v zákulisí……