Zradkyňu bolívijského národa, kolaborantku USA, ex-dočasnú prezidentku odsúdili na 10 rokov

V piatok odsúdil súd v La Paz 54 ročnú bývalú bolívijskú dočasnú prezidentku Jeanine Áñez  na 10 rokov väzenia. V roku 2019 zosnovala za podpory USA protištátny puč za účelom odstránenia právoplatného prezidenta Eva Moralesa.

Sudca pri prečítaní rozsudku o. i. povedal, že odsúdená Áñez sa ako senátorka a ako viceprezidentka Senátu dopustila viacnásobných protiústavných aktivít a že sa neprávom stala v novembri 2019 dočasnou prezidentkou Bolívie.

Evo Morales, ktorý bol milovaný národom a bol dlhé roky jeho prezidentom, bol podobne ako už zomrelý prezident Venezuely Hugo Chavez, rozhodným odporcom USA. Robil všetko preto, aby Bolívia ostala nezávislá od USA a aby sa nedala Američanmi zotročiť a potom pre seba využívať jej veľké nerastné bohatstvo, najmä zemný plyn a vzácne a všade v priemyselných krajinách veľmi žiadané lítium. Bolívia má najväčšie zásoby lítia na svete.

Prezident Morales bol preto tŕňom v oku USA a ich kolaborantov z radov bolívijskej opozície na čele s Jeanine Áñez. 

V roku 2019, v roku prezidentských volieb, robila opozícia a isté kruhy USA všetko a čokoľvek pre to, aby prekazila volebné víťazstvo Moralesa. Nepodarilo sa to a Evo Morales sa stal v októbri 2019 po štvrtý raz prezidentom Bolívie. Opozícia, USA a ich pomocníci a ich médiá spochybnili výsledky volieb.

Vplyvná OAS (Organizácia Amerických Štátov), ktorú ovládajú USA a ktorá sa samozvanecky vyhlásila za nezávislú a objektívnu kontrolnú inštitúciu volieb v Bolívii, ale aj inde na americkom kontinente, podozrivo rýchlo oznámila, že objavila indície, ktoré poukazujú na volebný podvod.

Krátko po tom zorganizovala opozícia a časť armády protesty proti prezidentovi vo viacerých mestách,  pri ktorých prišlo ku krvavým zrážkam protestujúcich  s prívržencami Moralesa.

Prezident v snahe zabrániť veľkému krviprelievaniu a hroziacej občianskej vojne odstúpil z prezidentskej funkcie 9. novembra a odišiel do exilu v Mexiku. Luis Arce, jeho blízky dôverník a minister jeho vlády odišiel za ním.

Už v januári 2020 oznámil Morales, že pri stretnutí Arceho v Buenos Aires (kde medzičasom už obaja žili) s vedúcimi predstaviteľmi strany MAS bol Arce určený za jej kandidáta pre prezidentské voľby 2020.

Konali sa v októbri 2020 a Arce ich s prevaohou vyhral a stal sa prezidentom Bolívie. Bolo to zároveň aj veľké víťazstvo Eva Moralesa (predsedu MAS) a hanebná porážka USA. Moralesa nadšene vítali obrovské zástupy ľudí, keď sa po víťazstve Arceho vrátil do Bolívie.

13. marca 2021 bola Jeanine Áñez  v rámci špeciálnej policajnej operácie zatknutá vo svojej vile v Trinidade, kam odišla krátko po prehratých voľbách v Bolívii. Na druhý deň bola dopravená spoľahlivo do La Pazu.  Zatknutí boli aj dvaja ministri jej dočasnej vlády. Všetci traja boli štátnou prokuratúrou obvinení z terorizmu, poburovania národa a z protivládneho puču.

Už 29. apríla 2021 sa dopustila EÚ hanebného aktu, ktorým len opäť potvrdila svoju devótne vazalskú podriadenosť voči USA. Európsky parlament kritizoval vo svojej rezolúcii zatknutie Jeanine Áñez  a jej držanie vo vyšetrovacej väzbe ako nezákonné a žiadal o jej okamžité prepustenie. Ten istý parlament však len mlčal, keď sa nezákonne pučom dostala k moci!

Som veľmi zvedavý, aká bude reakcia EÚ teraz, po jej odsúdení do väzenia.