Znalec Ruska, indický diplomat M.K. Bhadrakumar: Finále na Ukrajine sa blíži a Moskva režíruje jeho priebeh

28.07.2023 20:42

Ind Bhadrakumar je jedným z najlepších pozorovateľov a analytikov politického vývoja vo svete a najmä konfliktu na Ukrajine. Tri desaťročia pôsobil ako kariérny diplomat v indickej zahraničnej službe, z toho dvakrát v bývalom Sovietskom zväze. Hovorí plynule rusky. Je aj aktívnym publicistom. 

Jeho pohľad na situáciu na Ukrajine:

„Problém vojny na Ukrajine je v tom, že to bola a je obyčajná a umelá ´dekorácia´. Ruské ciele demilitarizácie a denacifikácie Ukrajiny nadobudli neskutočný nádych. Západné tvrdenia, že ide o vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou, založenú na vestfálskom princípe národnej suverenity, sa postupne opotrebovali a zanechali len prázdne vákuum.

Dnes sa čoraz viac presadzuje poznanie, že skutočná vojna je tam medzi Ruskom a NATO a že Ukrajina nie je suverénnou krajinou od roku 2014, keďže CIA a ďalšie západné krajiny, ako Nemecko, Británia, Francúzsko, Švédsko atď. inštalovali bábkový režim v Kyjeve.

Vojnová hmla sa dvíha a skutočné bojové línie sa  zviditeľnejú. Na autoritatívnej úrovni sa začína otvorená diskusia o konci hry.

Videokonferencia ruského prezidenta Vladimira Putina so stálymi členmi Bezpečnostnej rady minulý piatok v Moskve a jeho stretnutie s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom v nedeľu v Petrohrade sú nepochybne rozhodujúcim momentom.

 

Niet pochýb o tom, že tieto dve udalosti starostlivo pripravil Kremeľ a ich zámerom bolo odovzdať viaceré posolstvá: 

Rusko vyžaruje sebadôveru, že na bojovom fronte dosiahlo prevahu – rozdrvilo ukrajinskú armádu a kyjevská „protiofenzíva“ mizne v spätnom zrkadle. Moskva však má podozrenie, že Bidenova administratíva môže mať v pláne ešte väčší vojnový plán.“

V tom má indický diplomat absolútnu pravdu. 

Biden, ale najmä tí, ktorí stoja za ním a vkladajú mu do úst každé slovo, robia všetko preto, aby vošli do dejín ako víťazi nad „diabolským“ Ruskom a nie ako tí, čo zlyhali v boji s ním a vyrabovali tak miliardy na „nič“ – miliardy, ktoré ukradli americkému národu.

 

Na zasadnutí Bezpečnostnej rady Putin odhalil správy tajných služieb, ktoré sa dostali do Moskvy z rôznych zdrojov, naznačujúce, že na západnej Ukrajine majú byť rozmiestnené poľské expedičné sily. Putin ich opísal ako „dobre organizovanú a vybavenú pravidelnú vojenskú jednotku, ktorá sa má použiť na operácie“ na západnej Ukrajine a „na následnú okupáciu týchto oblastí“.

 

Poľský revanšizmus má skutočne dlhú históriu. Putin, sám zanietený študent-autodidakt histórie, o tom dlho hovoril. Znelo to stoicky, že ak kyjevské úrady súhlasia s týmto poľsko-americkým plánom, „ako to zvyčajne robia zradcovia, je to ich vec.

„Nebudeme zasahovať, a ak, tak len v jednom prípade“povedal a dodal:

 

„ Ale Bielorusko je súčasťou štátu našej spoločnej Únie a agresia proti Bielorusku by znamenala agresiu proti Ruskej federácii. Budeme na to reagovať všetkými prostriedkami, ktoré máme k dispozícii."

Putin varoval, že to, čo sa deje, je "extrémne nebezpečná hra a tvorcovia takýchto plánov by mali zvážiť dôsledky".

 

V nedeľu na stretnutí s Putinom v Petrohrade Lukašenko potom pokračoval v rozhovore. 

Informoval Putina o nových poľských nasadeniach v blízkosti bieloruských hraníc - len 40 km od Brestu - a ďalších prebiehajúcich prípravách - otvorenie opravovne tankov Leopard v Poľsku, aktivácia letiska v Rzeszowe na ukrajinskej hranici na použitie Američanmi, ktorí presúvajú zbrane a žoldnierov atď.

Lukašenko k tejto situácii povedal:

 

„Je to pre nás neprijateľné. Odcudzenie západnej Ukrajiny, rozštvrtenie Ukrajiny a postúpenie jej území Poľsku je neprijateľné. Ak nás o to obyvatelia západnej Ukrajiny požiadajú, podporíme ich. Žiadam vás (Putina), aby ste o tomto probléme diskutovali a premýšľali o ňom. Bol by som samozrejme rád, keby ste nás v tomto smere podporili. Ak vznikne potreba takejto podpory, ak nás západná Ukrajina požiada o pomoc, potom poskytneme pomoc a podporu ľuďom na západnej Ukrajine. Ak sa tak stane, podporíme ich akýmkoľvek spôsobom.

Žiadam vás, pán prezident, aby ste o tejto otázke diskutovali a premýšľali o nej. Bol by som samozrejme rád, keby ste nás v tomto smere podporili.“

 

Ako sa dalo očakávať, Putin neodpovedal – aspoň nie verejne. Lukašenko označil poľskú intervenciu za rovnakú ako rozštvrtenie Ukrajiny a jej prijatie do NATO „kúsok po kúsku. To podľa neho podporujú Američania." Zaujímavosťou je, že vyzval aj na nasadenie bojovníkov Wagner, aby čelili hrozbe pre Bielorusko.

Obaja, Lukašenko i Putin zrejme majú dôležité tajné spravodajské informácie. A predpokladajú, že sa blíži významný zlom.

Jedna vec je, že ruský ľud veľmi dobre vie, že jeho krajina de facto bojuje proti NATO a USA na Ukrajine. Ale úplne iná vec je, že vojna by mohla dramaticky prerásť do vojny s Poľskom, armádou NATO, ktorú USA považujú za svojho najdôležitejšieho partnera v Európe.

 

Pri analýze poľského revanšizmu, ktorý je v moderných európskych dejinách kontroverzný, Putin pravdepodobne počítal s tým, že v Európe, vrátane Poľska, môže existovať opozícia voči machináciám, ktoré  vťahujú NATO čoraz viac do vojny s Ruskom.

Ale váhať musí aj Poľsko. Podľa Politico má poľská armáda asi 150 000 vojakov, z ktorých 30 000 patrí k novým silám územnej obrany, čo sú len „víkendoví“ vojaci, ktorí absolvujú 16-dňový výcvik, po ktorom nasledujú opakovacie kurzy“.

 

Poľská vojenská sila sa opäť nepretavila do politického vplyvu v Európe, pretože centristické sily ovládajúce EÚ nedôverujú Varšave, kontrolovanej nacionalistickou stranou Právo a spravodlivosť, ktorá podľa Bruselu nerešpektuje demokratické normy právneho štátu.

 

Poľsko má ale predovšetkým dôvod na obavy o spoľahlivosť Washingtonu. Napriek spolupráci s Pentagonom vo vojne na Ukrajine súčasné vedenie Poľska nedôveruje prezidentovi Joeovi Bidenovi – podobne ako aj maďarský premiér Viktor Orbán.

Celkovo možno predpokladať, že oboje - Lukašenkovo ​​zatiaľ len„štrkotanie šabľami“ a Putinova lekcia z európskych dejín, treba chápať skôr ako varovanie Západu, aby sa na Ukrajine ani len nepokúsil vytvoriť takú „finálnu koncovku“, ktorá by nebola v súlade s ruskými záujmami.

 

Vedenie Kremľa však určite počíta aj s možnosťou, že hlúposť Washingtonu, prameniaca z jeho zúfalej potreby zachovať si tvár po potupnej porážke v zástupnej vojne, nenechá ruským silám inú možnosť, ako prekročiť Dneper a postúpiť k poľským hraniciam a zabrániť okupácii západnej Ukrajiny takzvaným Lublinským trojuholníkom, protiruskou regionálnou alianciou, ktorá zahŕňa Poľsko, Litvu a Ukrajinu. Tá vznikla v júli 2020 a je sponzorovaná Washingtonom.

 

Putinove nedávne vystúpenia v Moskve a Petrohrade vrhli svetlo na ruské zmýšľanie o troch kľúčových prvkoch „koncovky“ na Ukrajine:

 

Po prvé,

Rusko nemá v úmysle dobýjať územie západnej Ukrajiny, ale bude trvať na tom, aby malo slovo v tom, ako budú vyzerať a aký bude budúci režim, čo znamená, že protiruský štát nebude akceptovaný.

 

Po druhé,

plán Bidenovej administratívy nejako predsa len „vydolovať víťazstvo“ z porážky je neúspech, pretože Rusko nebude váhať čeliť akýmkoľvek ďalším pokusom USA a NATO využiť ukrajinské územie ako odrazový mostík pre ďalšiu zástupnú vojnu, čo znamená, že ukrajinské „po častiach“ prijatie do NATO zostane len snom Zelenského, pokiaľ bude vôbec ešte mať nejaké slovo.

Po tretie,

a čo je najdôležitejšie, bojom zosilnená a zocelená ruská armáda, podporovaná silným obranným priemyslom a naozaj robustnou ekonomikou (robustenejšou ako je nemecká! Tá je už teraz v recesii, kým ruská narastá), nebude váhať konfrontovať vojenskou silou členské štáty NATO hraničiace s Ukrajinou, ak by chceli poškodiť kľúčové záujmy Ruska.