Židovska vojna – ako začal malý národ vojnu za slobodu proti Rímskej ríši

Vzbura proti nenávidenému Rímu sa začala v roku 66 a okamžite sa rozšírila po celej krajine. V Izraeli medzitým už žilo aj veľké množstvo cudzincov, najmá Grékov a Sýrčanov. Z pohľadu Židov to boli pohania a najviac ich bolo v Cézarei. Tí sa hneď po prepuknutí odboja Židov postavili na stranu Ríma a všade začali s ich zabíjaním. V Cezarei vyvraždili všetkých tamojších Židov, takmer dvadsaťpäťtisíc. Aj v iných izraelských mestách prepadávali a zabíjali židovské obyvateľstvo, aj keď sa mnohí zo Židov vôbec nepridali na stranu svojich vzbúrených súkmeňovcov.

Aj v egyptskej Alexandrii prišlo opätovne k vraždeniu Židov. V meste bol vojenským veliteľom synovec Fila z Alexandrie, ktorý bol odpadlíkom zo židovskej viery. Po spore medzi Grékmi a Židmi, vydal príkaz svojim ozbrojencom, aby vtrhli do židovských štvrtí a urobili poriadok. Zabili pritom takmer päťdesiattisíc Židov. 

V Judei medzitým získavajú prevahu nad rímskymi légiami povstalci na čele so zelótmi Eleasarom ben Simonom a Simonom bar Giorom. O tom bol infomovaný Cestius Galius, rímsky legát v sýrskej Antiochii. Hneď sa vydáva na pochod so silnými oddielmi legionárov na pomoc ohrozenej rímskej moci v Izraeli. Cestou na Jeruzalem všetko plieni a pustoší. Eleasar a Simon však na Rimanov ešte pred Jeruzalemom nečakane zaútočia a podarí sa im Cestia poraziť. 

V bitke padlo okolo sedemtisíc legionárov a na veľkú hanbu Rimanov Židia ukoristili aj ich symbolickú zástavu s orlom. Aj množstvo ukoristených rímskych zbraní bolo veľké. Po porážke legáta, ušiel z Judei aj nenávidený rímsky miestodržiteľ Florus. V celej krajine neboli viac žiadni rímski vojaci. Izrael bol slobodný. Malá krajina porazila svetové rímske impérium.

V hlavnom meste impéria panovalo zhrozenie. Stalo sa to, čo nikto neočakával. Malý národ porazil veľký Rím. Niečo také Rím nemohol a nesmel akceptovať. Už začiatkom roku 67 vysiela Nero do Judei najlepšieho rímskeho vojvodcu, Tita Flavia Vespaziána (neskoršieho cisára), ktorý si získal veľké zásluhy svojimi víťazstvami v Británii. 

Do Izraela prišiel s dvoma vyberanými légiami, osvedčenými v tvrdých bojoch. Na pomoc mu prišiel s ďalšou légiou z Egypta aj jeho syn Titus. Tak bola vojenská prevaha jednoznačne na strane Ríma a Izrael jej nemohol dlho odoloávať.

Po niekoľkých mesiacoch krutých bojov bola malá, trpko skúšaná krajina opäť takmer celá v rukách Rimanov. Medzi početnými zajatcami víťazného Vespaziana bol aj istý muž menom Jozef, ktorý bol veliteľom povstalcov z Galilei.

Jozef bol vysokovzdelaný farizej a bol neobyčajne silnou osobnosťou. Svojím vystupovaním si získal náklonnosť Vespaziána, ktorý mu neskôr daroval aj slobodu. Do dejín vošiel ako Flavius Jozefus, stal sa rímskym občanom a napísal v Ríme veľkolepé dielo - sedemdielnu históriu Židovskej vojny. Vespaziána sprevádzal počas celej vojny proti Židom vo funkcii tlmočníka a vyjednávača. 

Ku koncu vojny, ked si Vespazián už podrobil celú krajinu, s výnimkou Jeruzalema, prišla z Ríma správa o smrti cisára Nera. Po krátkej perióde vlády troch následníkov, ktorí boli všetci zavraždení v priebehu len niekoľkých mesiacov, légie vyhlásili za nového cisára Vespaziána a ten urýchlene odišiel na ich čele do Ríma, aby tam prevzal cisársky trón.

V Judei zanechal svojho syna Tita s jeho legionármi a dal mu príkaz, aby dobyl Jeruzalem. To je ale už iná historka a je súčasťou mojej knihy   História Hebrejov od Mojžiša až po moderný Izrael.