Žiadny koniec studenej vojny? Nie, a Západ z nej teraz chce horúcu! Stotožnenie Ruska so Sovietskym zväzom? Áno, Západ to tak to vidí! A vedome vníma, že vznik Sovietskeho Zväzu ho pripravil o Rusko, ktoré chcel zhltnúť!

Konflikty medzi Ruskou Federáciou a Veľkou Britániou a globálnym Západom historicky siahajú  dlhé stáročia dozadu. Je ich zintenzívnenie, ktoré možno teraz výrazne pozorovať, pomstou za ruskú revolúciu z roku 1917, a je to teda pokračovaním studenej vojny?

V každom prípade určite áno!

A v tom ležia aj príčiny radikálnych útokov na Ruskú Federáciu aj po rozpade Sovietskeho zväzu. Človek by si myslel, že po vyriešení ideologického antagonizmu medzi socializmom a kapitalizmom by mal byť možný priateľskejší vývoj (bolo to však len zdanlivé vyriešenie).

Ruské vedenie, najmä pod Putinom, sa opakovane snažilo o zmierenie so Západom, dokonca hovorilo o možnosti vstupu do NATO. Písal som o tom vo viacerých článkoch.

Je tu však zrejmá určitá „politická schizofrénia“. Napriek snahe Ruska dištancovať sa od ZSSR a pokúsiť sa o splynutie so Západom (to je ale už len minulosť – Západ tieto snahy eliminoval !!) Ruská federácia stále profituje z politiky Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR). Dobré vzťahy s Indiou, Severnou Kóreou, Vietnamom, mnohými africkými štátmi, Venezuelou, Alžírskom a globálnym Juhom vo všeobecnosti sú vítaným dedičstvom sovietskej politiky, aj keď to nie je oficiálne priznané.

Toto dedičstvo ale značne pomáha Rusku zvíťaziť v boji proti USA, EÚ a NATO na Ukrajine. To Trump už čiastočne pochopil. Hlúpy a zaťato protiruský Brusel ale nie!

Ruská revolúcia bola pre západné elity hlbokou psychologickou a ideologickou traumou. Aby sme však pochopili jej trvalé pôsobenie na ich mozgy, treba predovšetkým zvážiť aj jej geopolitický dopad na Západ – a najmä na angloamerický establishment – a to už ​​dávno pred oficiálnym začiatkom studenej vojny.

Keby sa boľševici v roku 1917 neujali moci, fragmentácia už aj tak rozpadajúcej sa cárskej ríše by s najväčšou pravdepodobnosťou pokročila oveľa ďalej.  Jej pravdepodobný výsledok by sa zrejme dosť podobal Rakúsko-Uhorsku: Spoločenstvo viac menej slabých národných štátov, rýchlo zrelých podriadeniu sa hegemónii vyspelého Západu.

Namiesto toho ale boľševici – úplne proti očakávaniu Západu vytvorili nový, rýchlo silnejúci jednotný štát – Sovietsky zväz – živený dôslednou ideológiou, ktorá priamo a veľmi tvrdo nekompromisne spochybňovala západný expanzionizmus.

To priam revolučne zmenilo dejiny. Odrazu bol na javisku sveta obrovský a nesmierne mocný protihráč Západu a extrémny odporca jeho vykorisťovatelskej ideológie, ktorou Západ obopínal fakticky celý zvyšok sveta.

Ako tvrdí nemecký politológ Hauke ​​Ritz,  ruská revolúcia oddialila vznik jednotného západného imperiálneho poriadku pod angloamerickým vedením viac  ako o storočie.

Tým, že sa Sovietsky Zväz  stal centrom alternatívneho svetového systému – a po roku 1949 aj systému vybaveného jadrovými zbraňami – to veľmi výrazne obmedzilo moc Západu a jeho  bezrestného neokoloniálneho vykorisťovateľského sa rozpínania!!!

Napriek svojim vnútorným rozporom existencia ZSSR v mnohých ohľadoch obmedzovala západný imperializmus. Bol to jeho agresívne antikoloniálny postoj, ktorý inšpiroval hnutia za nezávislosť v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike.

Navyše, samotná jeho existencia nútila západné elity umierniť kapitalizmus aj doma, ktorý dovtedy vykorisťoval neúprosne aj vlastných občanov, čo postupne viedlo k vzniku sociálneho štátu a sociálnej demokracie.

Kapitalizmus nebol nikdy predtým taký „humánny“ ako v desaťročiach, keď socializmus existoval ako konkurenčný systém.

Rozpad Sovietskeho zväzu ponúkol Západu mimoriadnu príležitosť vymazať dedičstvo roku 1917 – obnoviť globálnu hierarchiu, ktorú rozbila ruská revolúcia.

Avšak, západné a najmä americké a britské elity prechovávali hlboký historický odpor voči Rusku za to, že o niekoľko desaťročí oddialilo geopolitickú dominanciu USA a naviac, teraz ju ešte aj demontuje a rozbíja.

Z tohto pohľadu nemohlo byť Rusku jednoducho „odpustené“ a zabudnuté, alebo znovu integrované do západného systému, akoby sa nič nestalo. Aj po zániku Sovietskeho zväzu muselo byť za svoj vzdor potrestané.

Keď sa v 90. rokoch 20. storočia konečne naskytla príležitosť zlomiť moc Ruska, tak výrazným impulzom nebolo preto zmierenie, ale pomsta !!!