Zelený mor: Sen o novej spoločnosti – Zelení v Nemecku pre ňu chcú vytvoriť nový jazyk, novú, zvrátenú nemčinu a jej pomocou zvrátiť ľudí, ktorí ju používajú a budú používať !!!

Tradičné štruktúry nemeckého jazyka majú byť zničené. Aj toto je forma zničenia vlastnej histórie a tradície.

Nový človek predsa potrebuje nový jazyk. Často to robí texty takmer nečitateľnými.

Tu sú niektoré z nových zelených nemeckých jazykových absurdít (už existuje rodovo inkluzívny slovník s ohromujúcimi 4 492 heslami):

Vyučujúca osoba namiesto učiteľ - Lehrperson statt Lehrer

Zákazníctvo namiesto zákazníci - Kundschaft statt Kunden.

 Západniar – Abendländer bude:  Person, die die westliche Kultur repräsentiert (osoba reprezentujúca západnú kultúru)

Der Bayer - Bavorák sa stáva in Bayern wohnende Person (obyvateľ Bavorska),

Der Bote -  posol sa stáva „überbringende Person“ (doručovateľ) a der Gast – hosť je „besuchende Person“ (návštevnícka osoba).

Vlasť - Heimat sa stáva „Erstland“ (prvá krajina).

Spisovateľ - Schriftsteller sa stáva „literárne tvoriacou osobou“. 

A tak ďalej,………

Tu je niečo, na čom sa dá zasmiať, hoci téma je všetko, len nie vtipná, keď vezmeme do úvahy ciele tohto nezmyslu. Novo formulované vety Zelených by v praxi mohli vyzerať asi takto:

Pozdrav v hornorakúskej obci Eberschwang by mohol znieť:  „Liebe Eberschwanger und liebe Schwangerinnen“.

 „Milí diviakom tehotní a milé tehotné ženy.“

Vážení zelení politici, mohli by ste prestať s tým rodovo inkluzívnym jazykom? Čoraz menej Nemcov mu rozumie.

Dieter Hallervorden, vynikajúci nemecký herec a kabaretný umelec, o tomto rodovom šialenstve jednoducho povedal:

„Nemecký jazyk ako kultúrne bohatstvo patrí nám všetkým. Nikto nemá právo sa doňho miešať.“

Tiež sa pýtal, ako si „politická menšina“ môže dovoliť diktovať väčšine, ako sa má vyjadrovať. Toto „nevýslovné rodové rozdeľovanie“ je absurdné.

Populárny rakúsky folk-rock 'n' roller Andreas Gabalier na tomto šialenstve nenachádza tiež nič dobré:

„Nemusíte meniť všetko, čo je už tak dlho dobré. Inak tu vo Viedni Katedrála svätého Štefana už dlho nebude. Bude sa potom určite volať Stefaniedom alebo dokonca Stefanie-Domina.“

Kritička rodovej rovnosti Sabine Mertens sa k tejto téme vyjadrila takto:

„Jazyk nás robí jedinečnými. Je vyjadrením myslenia a cítenia, vytvára identitu, odlišuje nás a spája. Je to historicky vyvinuté médium vyjadrovania, ktoré sa neustále transformuje – prostredníctvom jeho používania: V tomto médiu myslíme a skladáme poéziu, píšeme a žartujeme, vysmievame sa a zmierujeme. Žiaľ, politika a administratíva sa snažia dekrétom pretvoriť našu reč a myslenie, a teda aj našu spoločenskú realitu.“

Martens argumentovala:

„Rodovo inkluzívny jazyk rozdeľuje slová, mysle, naše používanie jazyka a v konečnom dôsledku aj spoločnosť: Keď vyslovujeme tieto zložité obludnosti, máme sa na chvíľu zastaviť, aby sme počuli rodovú priepasť. Toto je hlboký zásah do myslí, tiel, osobných práv a zavedených štruktúr sociálnej komunikácie!

A každý, kto sa tomu bráni, je zelenými apoštolmi diverzity reflexívne ohováraný ako pravicový extrémista, antifeminista, homofób, rasista, antisociálny, antidemokratický, xenofóbny a beznádejne zastaraný.

My sa zastávame živého, prirodzeného ľudského jazyka, v ktorom vyjadrujeme to, čo si myslíme a jasne pomenúvame to, čo chceme. Oficiálne verejné vyhlásenia by mali byť písané výlučne v jasnej a správnej nemčine. Prestaňte používať rodovo inkluzívny jazyk!

Jasné a jednoznačné slová našej reči je to, čo by si mal každý osvojiť.“