Zelenskyj musí chrániť slobodu tlače a nie ju spútavať okovami! Žiadali to ešte v roku 2021 od Zelenskeho proukrajinskí medzinárodní žurnalisti z RSF (Reporters sans frontières), situácia sa ešte zhoršila !

Organizácia RSF (Reportéri bez hraníc) vyzývala viackrát bezvýsledne ukrajinského prezidenta Zelenskeho, aby chránil slobodu tlače a slobodu prejavu a zdržal sa obmedzovania nezávislého spravodajstva – a to aj v súčasnej napätej politickej situácii. Zelenskyj v minulosti už viackrát obišiel parlament i súdy a zakázal médiá, ktoré produkovali obsah v Rusku alebo ktorých spravodajstvo bolo považované za proruské. Novinári informujúci o konflikte medzi Ruskom a Ukrajinou často pracujú vo veľkom ohrození. Nezávislé spravodajstvo z Krymu a okupovaných území na východe krajiny je už roky prakticky nemožné.

„Ukrajina je nepochybne terčom masívnych dezinformačných kampaní z Ruska, ktoré zahŕňajú zaujaté správy, zámerné skresľovanie faktov a dokonca aj vyslovené klamstvá,“ uviedol výkonný riaditeľ RSF. „Napriek tomu musia byť všetky opatrenia prijaté v boji proti týmto dezinformáciám demokraticky legitímne a primerané. Nesmú slúžiť ako zámienka na potláčanie opozície či obmedzovanie nezávislého spravodajstva a plurality názorov.“

Zelenskyj čelil opakovanej kritike v roku 2021, keď nariadil zákaz opozičných a proruských médií, pričom sa spoliehal výlučne na vlastné dekréty a odporúčania Rady národnej bezpečnosti – orgánu, ktorého členov sám vymenoval.

V auguste 2021 Zelenskyj s odvolaním sa na „proruskú propagandu“ nariadil zablokovanie viacerých médií vrátane ruských novín Vedomosti  a Moskovskij komsomolec, ako aj opozičného ukrajinského spravodajského portálu strana.ua.

Sankcie boli uvalené aj na šéfredaktora portálu strana.ua Ihora Hužvu, ktorému Rakúsko udelilo politický azyl.

Prezident vyvolal rozruch už vo februári 2021, keď na päť rokov odobral vysielacie licencie trom ukrajinským televíznym staniciam – Channel 112, NewsOne a ZIK. Ich vysielanie bolo zastavené v priebehu niekoľkých hodín. Aj toto rozhodnutie prijal prezident formou dekrétu na základe odporúčania Bezpečnostnej rady, a to bez predloženia konkrétnych dôkazov na podporu tvrdenia, že tieto stanice šíria „propagandu“ v súlade s postojmi Moskvy.

Všetky tri stanice sú prepojené s Viktorom Medvedčukom – to tvrdil Zelenskyj -, politikom a dôverníkom Vladimira Putina, a slúžia ako hlásna trúba proruskej strany „Opozičná platforma“, ktorá je rivalom vládnej strany, najmä na východe Ukrajiny.

Zelenskeho rozhodnutie vyvolalo kritiku nielen v zahraničí, ale aj na samotnej Ukrajine; napríklad Serhij Tomilenko, predseda Národného zväzu novinárov Ukrajiny, vyhlásil, že médiá by sa nemali blokovať bez súdneho rozhodnutia.

To všetko samozrejme vedel dobre aj Brusel, napriek tomu mlčal a proti svojmu chránencovi, ktorý je autokrat a nie demokrat, nič neurobil.

Krátko po vypuknutí rusko-ukrajinskej vojny v roku 2014 vtedajší prezident Porošenko zakázal vysielanie ruských televíznych staníc na Ukrajine. Zablokovaných bolo viac ako 70 kanálov, ktoré sa následne dali prijímať už len cez satelit. V januári 2017 zakázali aj kanál Dožď (Dozhd), ktorý bol kritický voči Kremľu; v máji 2017 Porošenko na tri roky zablokoval ruské sociálne siete VKontakte a Odnoklassniki, vyhľadávač Yandex.ru a poskytovateľa e-mailových služieb Mail.ru. Zelenskyj tieto opatrenia predĺžil.

V marci 2021 Zelenskyj oznámil plány na zriadenie centra na boj proti dezinformáciám na Ukrajine, ktorého úlohou malo byť vypracovanie stratégií na čelenie ruským taktikám a spolupráca s medzinárodnými organizáciami.

Aj v tomto prípade vyvstávajú otázky týkajúce sa dostatočnej transparentnosti a demokratickej kontroly, keďže centrum je pričlenené k Bezpečnostnej rade, ktorá podlieha priamo prezidentovi. Parlament  tak nemal žiadne slovo v záležitostiach, ako je napríklad vymenovanie vedenia centra.

Už predtým vyvolali ostrú kritiku dva legislatívne návrhy – ktoré napokon neuspeli –, pretože mali vládnym orgánom udeliť rozsiahle a jednostranné právomoci v boji proti falošným správam a útokom na územnú celistvosť Ukrajiny. Organizácia RSF vtedy predložila konkrétne návrhy na úpravu týchto predlôh.

V tejto napätej atmosfére opakovane dochádza k násilným činom a vyhrážkam voči jednotlivým novinárom. Po zákaze troch televíznych staníc vo februári 2021 vyzvala krajne pravicová organizácia „Pravý sektor“ (Pravyj sektor) na protesty pred sídlom kyjevskej televízie Nash TV – ďalšej stanice vnímanej ako proruskej.

 Počas protestov demonštranti napadli reportéra Oleha Nečaja a vytrhli mu mikrofón, keď práve vysielal naživo. Zbitý bol aj novinár Oleksij Palčunov. V auguste 2021 Národná rada pre vysielanie podnikla kroky k odobratiu licencie stanici Nash TV.

V júli 2020 čelila Kateryna Sergazkovová – v Rusku narodená šéfredaktorka spravodajského portálu Zaborona – takým vážnym vyhrážkam, že zo strachu o bezpečnosť svojej rodiny utiekla z krajiny.

Sergazkovová informovala o možných prepojeniach medzi iniciatívou Stopfake, ktorá overuje fakty, a ukrajinskými krajne pravicovými skupinami. Následne boli na sociálnych sieťach zverejnené fotografie jej syna a jej domáca adresa a čelila vyhrážkam násilím vrátane vyhrážok smrťou. Približne v rovnakom čase čelila intenzívnym vyhrážkam na sociálnych sieťach aj novinárka Ľubov Velyčková, a to po zverejnení investigatívneho článku o viacerých kanáloch na platforme Telegram, ktoré hojne sledujú ukrajinskí politici a ktoré môžu byť riadené z Ruska.

Novinári venujúci sa investigatívnej žurnalistike alebo kritike ukrajinskej vlády často čelia nátlaku či prekážkam zo strany štátnych orgánov alebo podnikateľov, ktorí majú k týmto orgánom blízko. Napríklad v polovici januára 2021 prišiel o prácu v televíznej stanici Channel 4 – ktorú odkúpil poslanec naklonený vláde – moderátor Ostap Drozdov, a to po odvysielaní relácie o korupcii v prezidentskej kancelárii. Začiatkom novembra 2021 bolo náhle prepustených 50 členov redakcie anglicky písaných novín Kyiv Post a noviny dočasne prestali vychádzať. Niektorí z nich následne založili médium The Kyiv Independent; od konca roka 2021 okrem webovej stránky pripravujú aj newsletter a podcast.

V októbri 2021 redakcia verejnoprávneho vysielateľa UA:Pershyi upozornila, že Kancelária prezidenta sa pokúšala ovplyvniť výber hostí do niektorých relácií. Úrady už celé mesiace podnikali kroky aj proti redakcii televíznej stanice Pryamiy, ktorá má blízko k bývalému prezidentovi Porošenkovi; pridružená rozhlasová stanica Pryamiy FM prišla v septembri 2020 o licenciu.

Voči mediálnym pracovníkom, ktorých predstavitelia moci Kyjeve vnímajú negatívne, opakovane dochádza k násilným útokom, no tieto incidenty sa len zriedka podarí objasniť či potrestať. Začiatkom decembra 2021 neznáme osoby podpálili dve autá patriace Pavlovi Bileckému v západoukrajinskom meste Užhorod; šéfredaktor spravodajskej agentúry Zido predtým informoval o nezákonnom obohacovaní sa v rámci miestnej samosprávy. K ďalším prípadom podpaľačstva patrilo podpálenie auta reportérky RFE/RL Halyny Tereščukovej v Ľvove koncom januára 2020 a vozidla investigatívnej relácie Schemy neďaleko Kyjeva v auguste 2020.

Schemy sú spoločným projektom verejnoprávneho vysielateľa UA:Pershyi a stanice Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL), ktorý prináša týždenné reportáže o korupcii – táto činnosť v minulosti opakovane vystavila redakčný tím útokom. Napríklad v októbri 2021 pracovníci bezpečnostnej služby štátnej banky Ukreksimbanka vytrhli kameru tímu relácie Schemy počas rozhovoru s riaditeľom banky a po položení kritickej otázky ich prinútili vymazať záznam.

Reportér relácie Schemy Mychajlo Tkač opakovane upozorňoval na to, že je vystavený systematickému sledovaniu, no polícia túto záležitosť nevyšetrila.

Ukrajina sa v 2021 v rebríčku slobody tlače umiestňuje na 100. mieste zo 180 krajín.

Toto všetko pokračuje naďalej v ešte horšej realite – Brusel, Berlín, Paríž mlčia a poslušní voči Zelenskemu sypú miliardy do Kyjeva…….a budú to robiť aj v budúcnosti