Zelenskeho veľký rival dôrazne žiada prezidentské voľby – EÚ vydáva k tomu nejasné stanovisko, ale aj USA, a to úplne iné. Zelenskyj s ich odďaľovaním však riskuje – jeho popularita u občanov klesá čoraz viac

Uprostred vojny sa na Ukrajine opäť objavili diskusie o voľbách – a tým aj o politickej budúcnosti prezidenta Volodymyra Zelenskeho. Do tejto debaty sa teraz zapojila aj EÚ. Európska komisia uviedla, že Ukrajina sa musí sama rozhodnúť, či a kedy usporiada voľby, a to v plnom súlade so svojím právnym rámcom. Hovorkyňa EÚ Anitta Hipper to povedala počas tlačového brífingu v Bruseli 20. augusta.

Hipper ďalej vysvetlila, že úlohou EÚ nie je rozhodovať o tom, kedy sa majú voľby konať. EÚ je však pripravená podporiť Ukrajinu počas celého volebného procesu – vrátane dodržiavania demokratických štandardov – dodala hovorkyňa.

Fedorovova požiadavka vyvoláva diskusiu

Debatu inicioval 18. augusta bývalý ukrajinský minister obrany Mychajlo Fedorov: vo videu na svojom kanáli na YouTube, ktoré trvalo deväť minút, vyzval na vytvorenie zákonného a realistického mechanizmu na usporiadanie bezpečných volieb počas vojny. Vyjadrenia Hipper boli priamou reakciou EÚ na túto iniciatívu.

Prezident Zelenskyj odvolal Fedorova z funkcie v júli – toto rozhodnutie vyvolalo celoštátne protesty. Odvtedy jeho popularita v prieskumoch podľa tlačovej agentúry Reuters vzrástla a ďalej narastá: údaje ukrajinského inštitútu pre prieskum verejnej mienky SOCIS naznačujú, že vo voľbách by získal približne do 15 percent hlasov, zatiaľ čo Zelenskyj by mal 22 percent a bývalý hlavný veliteľ Zalužnyj 21 percent.

Samotný Zelenskyj na Fedorovovu požiadavku zatiaľ priamo nereagoval. Jeho poradca pre komunikáciu Dmytro Lytvyn novinárom povedal: „Každodenné ruské útoky dronmi a raketami sú vyčerpávajúcou odpoveďou na túto otázku,“ informuje kanadská stanica CBC News.

Čo ukrajinské právo povoľuje – a čo nie:

Právna situácia nie je jednoznačná. Ukrajinská ústava výslovne zakazuje parlamentné voľby a zmeny ústavy počas platnosti stanného práva. Toto sa ale priamo nevzťahuje na prezidentské voľby; na rozdiel od ustanovení týkajúcich sa parlamentu, články ústavy upravujúce funkciu prezidenta neobsahujú výslovný zákaz volieb počas stanného práva.

Zelenskeho riadne funkčné obdobie sa skončilo v máji 2024. Podľa Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) so sídlom v USA to Rusko odvtedy využíva na spochybňovanie jeho legitimity. Vo februári 2025 prijal ukrajinský parlament – ​​Najvyššia rada – uznesenie, za ktoré hlasovalo 268 poslancov a ktoré stanovuje, že voľby sa majú konať až po dosiahnutí spravodlivého a trvalého mieru.

Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsola vo februári vyhlásila, že diskusia o voľbách na Ukrajine počas vojny je „cynickou pascou“. Naopak, osobitný vyslanec USA Keith Kellogg v rozhovore pre americkú stanicu Newsmax uviedol, že voľby sú „znakom zdravej demokracie“ a že Ukrajina musí byť pripravená ich usporiadať.

Čím neskôr budú, tým väčšia pravdepodobnosť, že Zelenskyj bude odvolený: 

Nedá sa vylúčiť, že do volieb, ktoré by boli napríklad v budúcom roku, nebude mať najviac hlasov Fedorov. Ak by sa tak nestalo a jeho preferencie by nenaznačovali,  že prekoná Zelenskeho, môže svoju kandidatúru odvolať a požiadať svojich voličov, aby odovzdali svoje hlasy Zalužnemu, ktorý by potom vysoko predčil Zelenskeho