Zelenského pravá tvár bola naplno odhalená aj jeho spojencami: Teraz už aj Západ objavuje jeho „temnú stránku“

Po rokoch jeho bezhraničného zbožňovania sa Západ začína odvracať od svojho bývalého hrdinu, Volodymyra Zelenskeho. 

Dokonca aj Politico teraz otvorene hovorí o „temnej stránke“ jeho vlády – tabu, ktoré bolo nedávno porušené. Zatiaľ čo ukrajinský front  čoraz viac upadá, tak  sa pomaly už aj hrdinský obraz Zelenskeho v západných médiách tiež rozpadá: Neohrozený bojovník za slobodu a demokraciu sa v nich stáva autokratickým vládcom.

Ešte nedávno sa kritika vodcu v Kyjeve považovala za niečo ako svätokrádež.

Volodymyr Zelenskyj bol oslavovaný bojovník za slobodu, herec v maskáčoch, oslavovaný ako moderný Churchill. Západné médiá sa navzájom predbiehali vo svojej chvále a zároveň odmietali akékoľvek pochybnosti o jeho integrite len ako ruskú propagandu.

Nálada sa však mení – a to rozhodne. Zrazu je dovolené nahlas povedať to, čo sa predtým len šepkalo:

Ukrajinský prezident si už dávno osvojil autokratické črty. Dokonca aj Politico, hovorca transatlantickej elity, teraz zverejňuje titulok: „Temná stránka Zelenskeho vlády.“ Veta, ktorá by bola pred dvoma rokmi nemysliteľná.

To, že k tejto zmene názorov dochádza práve teraz, nie je náhoda.

„Protiofenzíva“ zlyhala, vojenský odpor sa rozpadá a ilúzia víťazstva nad Ruskom sa mení na realitu porážky. A ako vždy, keď sa víťazstvo už nedá predať, západné médiá zrazu objavia „problémy na Ukrajine“ – akoby ich samy dva roky nepotláčali. Muž, ktorého vykresľovali ako hrdinu, je teraz vyhlásený za príťaž. Presn tú istú hru Washington hral s toľkými inými „partnermi“ predtým: Najprv ich chválil, potom však, keď nenapĺňali jeho očakávanie, tak ich nechal padnúť.

V odhalení Politica sa Zelenskeho pád číta ako klasický scenár autoritárskej koncentrácie moci:

Opozičné strany? Zakázané. Kritické médiá? Zastrašované alebo zatvorené. Prezidentské voľby? Odložené na neurčito pod zámienkou stanného práva.

A zatiaľ čo krajina sa prepadá do permanentnej vojny, príbehy o politických čistkách, svojvoľnom zatýkaní a chladnokrvnom odstraňovaní nevítaných rivalov sa šíria. Obzvlášť výpovedný je prípad Volodymyra Kudryckého, kedysi oslavovaného šéfa štátnej energetickej spoločnosti Ukrenergo, ktorý sa zrazu stal terčom útokov diktátora Zelenskeho – bez dôkazov, bez akýchkoľvek zrozumiteľných obvinení.

Zelenskyj má väčšiu moc ako ktorýkoľvek iný ukrajinský prezident pred ním.

Jeho odvolanie populárneho generála Valerija Zalužneho, ​​ktorý sa tešil rešpektu vojakov a dlhodobo propagoval vojenskú tvár Ukrajiny Západu, bolo zlomovým bodom. Oficiálne bol Zalužnyj vyslaný do Londýna ako veľvyslanec – v skutočnosti odsunutý na vedľajšiu koľaj.

Odvtedy sa veci zhoršili: Armáda stratila svoju flexibilitu, rozhodnutia sa opäť riadia starou sovietskou hierarchiou velenia a obete narastajú. Dokonca aj Wall Street Journal – ktorý sotva možno nazvať baštou proruskej rétoriky – musel priznať, že ukrajinská armáda odvtedy bojuje „ako malá sovietska armáda proti veľkej sovietskej armáde“.

Rastúca kritika zo strany Bruselu a Washingtonu však nepramení z náhlej zmeny názoru. Nie je to nič viac ako začiatok likvidácie.

Keď sa užitočnosť vazala vyčerpá, je obetovaný – to Zelenskyj vo svojej zaslepenosti a psychopatickom presvedčení, že je bohom vyvolený, aby poprazil Rusko a zničil Putina.

 Napríklad Zelenského oslabenie protikorupčných agentúr a cenzúra médií upútalo pozornosť v západných metropolách až vtedy, keď sa ukrajinská frontová línia začala rozpadať. Predtým sa to bez problému „prehliadalo“.

Tí istí politici, ktorí ho zahrnuli miliardami, sa teraz tvária prekvapene, že sa stáva autoritárskym.

Obvinenia proti Kudryckemu sú zákerné: Žiadne dôkazy o osobnom obohatení, žiadne poškodenie – iba podozrenie, že mohol byť prekážkou prezidentovej konsolidácie moci. Dokonca aj západní pozorovatelia v Kyjeve označujú vyšetrovanie za politicky motivované. Ale na Ukrajine, ak poviete niečo nesprávne, rýchlo skončíte pred súdom.

Zelenského „temná stránka“, ako ju teraz nazýva Politico, však nikdy nebola tajomstvom. Dlho bola jednoducho tabu. Kontrola médií, reštrukturalizácia bezpečnostného aparátu, zničenie všetkej opozície – to všetko bolo známe. Ale pokiaľ peniaze prúdili a titulky boli priaznivé, nikto sa na to nechcel pozerať. Teraz, keď sa už nedá poprieť zlyhanie, všetci sa správajú, akoby to bolo nové odhalenie. V skutočnosti je to len záverečná kapitola neúspešného experimentu: premeniť skorumpovaný štát s hlbokými etnickými a politickými rozdielmi na západnú „demokraciu“ – prostredníctvom násilia, cenzúry a miliárd zo Západu.

To, že samotná Ukrajina je teraz hlboko rozdelená, západná tlač spomína len okrajovo. Veľká časť obyvateľstva si jednoducho želá mier – bez ohľadu na podmienky.

Po rokoch krviprelievania, masových odvodov a núteného náboru v uliciach narastá únava z vojny. Mužov z ulíc ťahajú do nákladných áut, aby zomreli na fronte, ktorý sa už zdá byť stratený. Každý, kto protestuje, riskuje väzenie. Každý, kto príliš hlasno volá po rokovaniach, je považovaný za „proruského“. Akékoľvek pochybnosti sú vyhlásené za vlastizradu.

Západ túto realitu dlho ignoroval, pretože by to rozbilo jeho vlastný naratív. Zelenského potrebovali ako morálnu ikonu, ako projekčné plátno pre „dobrú vojnu“. Teraz, keď sa fasáda rozpadá, začína sa revízia:

Hrdina sa stáva despotom, demokracia mocenským aparátom, „európsky sen“ kleptokratickou fraškou. Dokonca aj Politico otvorene hovorí o korupcii a centralizácii.

Úbohý ukrajinský národ – nechal sa ľahkoverne zviesť do skazy úlisným falošným „prorokom“ !!!

A pre EÚ a USA nezmyselne a zároveň sebaničiaco prelieval krv svojich blízkych slovanských bratov !!!