Záplava miliárd tečúcich z cudziny cez Rakúsko a smerujúcich na Ukrajinu ostáva bez dohľadu a kontroly vládnymi orgánmi. V prípade rakúskych občanov je niečo také nemysliteľné, pre tých platia prísne pravidlá

20 miliárd v hotovosti – v eurách aj dolároch – spolu s kilogramami zlata už bolo prepravených na Ukrajinu cez Rakúsko. Ministerstvo financií však zostáva údajne bez informácií pokiaľ ide o to, ako sa toto bohatstvo na Ukrajine využíva a odkiaľ pochádza.

Kto by predpokladal, že miliardy, ktoré EÚ a USA poskytujú Ukrajine od roku 2022, sa prevádzajú elektronicky preukazovaním, ten by sa veľmi  mýlil. Parlamentné vyšetrovanie, ktoré iniciovala FPÖ, teraz odhalilo ohromujúce sumy, ktoré prešli cez Rakúsko nekontrolovane na ceste do Kyjeva. Zhabanie zásielky zlata cez Maďarsko (ktoré podnietil vtedajší premiér Orbán) smerujúcej na Ukrajinu sa ukázalo byť len špičkou ľadovca. Dodnes bolo cez Rakúsko do vojnovej zóny prepravených 12 miliárd eur a 7,75 miliardy dolárov. Dolár ani euro nie sú oficiálnou menou, ktorú Ukrajina používa.

Celkovo bolo deklarovaných 1 030 zásielok hotovosti a zlata. Vojna teraz trvá približne 1500 dní; odkedy to začalo, a zásielky prechádzali cez Rakúsko častejšie ako každý druhý deň.

FPÖ je oprávnene rozhorčená – najmä preto, že ministerstvo financií nemá o tejto záležitosti údajne takmer žiadne informácie.

 Zatiaľ čo pri sume presahujúcej 12 000 eur sa od súkromnej osoby vyžaduje dôkaz o pôvode, tak ak ide o 20 miliárd pre Kyjev, potom  na takýchto „detailoch“ zjavne prestáva záležať.

FPÖ argumentuje: „Nehovoríme tu o hracích peniazoch. Hovoríme o 1 030 deklarovaných zásielkach hotovosti a zlata – v celkovej výške približne 12 miliárd eur a 7,75 miliárd doláro,ale  v odpovedi na celú sériu konkrétnych otázok nám zodpovedný minister financií jednoducho oznámi: „Nič nevieme, nič sme nezozbierali.

To nie je odpoveď, to je zanedbanie povinnosti,“ uviedol generálny tajomník FPÖ a poslanec Christian Hafenecker.

V dôsledku toho ministerstvo financií údajne nepozná presný zdroj týchto peňažných súm, pôvod zlatých prútov, totožnosť strán objednávajúcich tieto zásielky ani zamýšľaný účel, na ktorý sa majú finančné prostriedky použiť. Okrem toho neexistujú žiadne informácie o možnom zapojení domácich finančných inštitúcií – ani FMA takýmito informáciami nedisponuje. V skratke: Štát v podstate nič nevie. Jednoducho udelí súhlas a umožní, aby peniaze prešli (pravdepodobne pod štátnou ochranou).

FPÖ porovnáva túto situáciu so situáciou súkromných osôb:

Ostrý kontrast ku každodennej realite každého rakúskeho občana je v tomto kontexte skutočným škandálom.

Ak si ako súkromná osoba v Rakúsku želáte vložiť 12 000 eur zo zdedeného sporiaceho účtu na svoj bežný účet, musíte podľa zákona o praní špinavých peňazí na finančnom trhu poskytnúť nezvratný dôkaz o pôvode peňazí: osvedčenie o dedičstve, doklady o vysporiadaní majetku alebo výpisy z účtu. V opačnom prípade bude vklad odmietnutý, alebo bude okamžite podaný záznam o podozrivej činnosti, ktorý bude obsahovať viac hlásení o podozrivej činnosti."

V iných prípadoch 10 000 eur v hotovost,i to musíte pri prechode rakúskoi hranicou podrobne oznámiť colníkom. Keď sa však 20 miliárd eur dostane do vojnovej zóny v obrnených vozidlách na prepravu hotovosti, rakúske ministerstvo financií sa ani len nepýta, odkiaľ tieto peniaze pochádzajú.

FPÖ požaduje preto úplnú transparentnosť aj v prípade Ukrajiny: úplné zverejnenie všetkých zásielok v tranzite peňazí zaregistrovaných od roku 2022, ktoré putujú z Rakúska na Ukrajinu – vrátane odosielateľov, príjemcov a uvedených účelov –, ako aj špeciálny audit zo strany FMA týkajúci sa súladu príslušných finančných inštitúcií a komplexnú správu Finančnej spravodajskej jednotky (A-FIU) pre parlamentný finančný výbor.

Otázne zostáva, či rakúska vláda bude schopná poskytnúť v tejto veci nejaké odpovede.

To, že Ukrajina prepravuje do krajiny také masívne sumy cudzej meny, sa môže zdať na prvý pohľad prekvapujúce. Tieto peniaze sa používajú nielen na zaplatenie zahraničných žoldnierov, ktorí pravdepodobne uprednostňujú doláre pred ukrajinskými hrivnami, ale aj na uspokojenie širších ekonomických potrieb. 

Po dolároch a eurách je vysoký dopyt a sú pravdepodobne nevyhnutné na udržanie prevádzkyschopnosti štátu a zabezpečenie zásobovania krajiny hotovosťou – alebo prinajmenšom stabilnými alternatívnymi menami.

Vzhľadom na samotný rozsah týchto súm je však úplne legitímne klásť otázky týkajúce sa dohľadu a potenciálu korupcie.

Táto situácia navyše poukazuje na kritickú realitu: Ukrajina sa stala úplne závislou od zahraničného financovania. Bez pravidelného prílevu finančnej pomoci z EÚ by štát nevyhnutne skolaboval.

O to zvláštnejšie je potom, keď sa politici EÚ snažia brániť „suverenitu Ukrajiny“.