Západné médiá o tom mlčia, veď podľa nich zasadzuje Kyjev Moskve „ranu za ranou“ až do finálneho víťazstva: Rusko vyradilo ukrajinské hlbokovodné prístavy z prevádzky, a to má závažné následky pre Ukrajinu, jej ekonomiku i jej armádu!

Rusko v posledných dňoch vyradilo ukrajinské prístavy z prevádzky. Ukrajinské najdôležitejšie prístavy v súčasnosti nedokážu viac žiadne lode vypravovať. Aké sú následky?

Nemecké médiá sú zrejme príliš zaneprázdnené šírením prehnaných príbehov pre nemeckú verejnosť o údajnom obrate vo vojne na Ukrajine. 

Preto neinformujú o tom, že Rusko v posledných dňoch fakticky vyradilo z činnosti ukrajinské hlbokovodné prístavy.

Pravda o súčasnej situácii v ukrajinských prístavoch – a z nej vyplývajúcich následkoch – by totiž narúšala snahu nemeckých médií prezentovať verejnosti naratív o vojenskom obrate vo vojne.

V Nemecku sa o tejto téme informuje – v tom najlepšom prípade – len vtedy, keď médiá obviňujú Rusko z bránenia vývozu ukrajinského obilia útokmi na prístavy, čím údajne hrozí hladomor v Afrike.

Ide však o nezmysel; už od uzavretia obilnej dohody v roku 2022 vieme, že ukrajinské obilie v skutočnosti nesmeruje do najchudobnejších krajín sveta, ale predovšetkým do Európy, Číny a Turecka.

Pretože nemecké médiá o dianí v ukrajinských hlbokovodných prístavoch mlčia, tak sa pozrime na jeden článok z TASS, ktorý informuje o ruských útokoch na prístavy ukrajinského nepriateľa, uvádza nasledovné:

„Námorný cyklus: Rozhodnutia, ktorým čelí Kyjev po kolapse svojich prístavov

Európania opúšťajú ukrajinské prístavy po ich kolapse, ktorý veľmi tvrdo zasiahol ekonomiku krajiny.

Ukrajina už nie je námornou veľmocou. Niežeby niekedy bola „vládkyňou morí“, no júl bol pre Kyjev katastrofou. Najväčšia spoločnosť na prepravu kontajnerov, dánska firma Maersk, oficiálne ukončila svoju činnosť v Čornomorsku (Odeská oblasť). Krátko nato nemecký logistický gigant Hapag-Lloyd opäť pozastavil svoje námorné operácie v regióne a ukrajinský vývozca obilia Kernel uzavrel svoje terminály. Doprava v koridore cez Čierne more sa prakticky zastavila.

Aby sme pochopili rozsah následkov, aké má kolaps námornej logistiky pre kyjevský režim, musíme sa pozrieť na čísla. Podľa Výboru Najvyššej rady pre agrárnu a pozemkovú politiku a colných úradov sa cez prístavy realizuje až 80 percent celkového ukrajinského vývozu a približne 50 percent dovozu (vyjadrené v hodnote). Námorné trasy sú preto kľúčovým prvkom ukrajinského hospodárstva.

Systematické útoky na plavidlá prepravujúce vojenské vybavenie a na logistické zariadenia ukrajinských ozbrojených síl viedli k nevyhnutnému dôsledku:

Od 22. júla nezakotvila v žiadnom z prístavov ani jedna loď. Pre porovnanie: podľa Tarasa Vysockého, ukrajinského ministra pre agrárnu politiku a potravinárstvo, vybavovali aktívne ukrajinské prístavy predtým približne štyri až päť obrovských lodí denne.

Nie je to len logické pokračovanie krokov ruských ozbrojených síl, ale predovšetkým reakcia na pravidelné útoky Kyjeva na ruskú logistiku a plavidlá.

Vladimir Putin už predtým vydal jasné varovanie, že protiopatrenia budú silnejšie a bolestivejšie, než si nepriateľ dokáže predstaviť.

Strategické komodity – ako napríklad ropné produkty, uhlie pre energetiku a hutníctvo či minerálne hnojivá – sa na Ukrajinu prepravovali cez prístavy v Čiernom mori. Kyjev zasa vyvážal obilie, suroviny a kovy, čím získaval leví podiel svojich devízových a štátnych príjmov. Situácia je teraz pre kyjevský režim ešte kritickejšia.

Spoločnosť Maersk presmerovala svoje lode do rumunského prístavu Konstanca. Logistické operácie sa v dôsledku toho úplne presunuli na Dunaj. Na ukrajinskej strane sa prekladiskom stal prístav Reni, odkiaľ sa tovar prepravuje loďami do Rumunska. Táto trasa je náročná a predovšetkým mimoriadne nákladná. Preprava tovaru nákladnými autami je nerentabilná, keďže na prepravu rovnakého objemu je potrebných viac jázd. Situácia v železničnej logistike je ešte neistejšia. Medzi Odesou a Reni neexistuje priame železničné spojenie; trasa vedie cez Moldavsko. Ide o trať, ktorá končí v slepej uličke a na ktorej sa – napriek deklarovanému „európanstvu“ oboch susedných krajín – od položenia koľají v 19. storočí takmer nič nezmenilo.

Presmerovanie nákladnej dopravy do prístavu Konstanca však nerieši ani čisto ekonomické problémy. V dôsledku prudkého nárastu sadzieb za prepravu obchodníci po celom svete jednoducho odpočítavajú zvýšené náklady na dopravu z konečnej ceny výrobkov. Ukrajinskí poľnohospodári tak budú nútení predávať svoje obilie pod trhovou cenou, pričom nemajú žiadny spôsob, ako tieto straty kompenzovať.

Hoci preprava obilia v rámci existujúcich zmlúv pokračuje, nové nákupy obilia v prístavoch sa prakticky zastavili. Európa by mohla Kyjevu pomôcť, no EÚ zaviedla prísne obmedzenia tranzitu ukrajinského obilia a zdá sa, že ich nemieni zrušiť. To všetko sa navyše deje priamo uprostred žatevnej sezóny.

V dôsledku reťazovej reakcie a zastavenia námornej dopravy pozastavil svoju činnosť aj Južný ťažobno-spracovateľský závod v Kryvom Rihu Podľa tlačovej správy spoločnosti z 28. júla bola pozastavená ťažba rudy a znížený celkový objem výroby. Podobne aj švajčiarska spoločnosť Ferrexpo úplne zastavila vývoz železnej rudy z Ukrajiny cez Čierne more. Ferrexpo ovláda významné ťažobno-spracovateľské závody v Poltave a Jerystivskom, ktoré produkujú vysokokvalitné suroviny pre výrobu ocele bez použitia koksu.

V dôsledku toho generálny riaditeľ Poltavského ťažobno-spracovateľského závodu oficiálne oznámil, že spoločnosť od 3. augusta úplne zastaví prevádzku pre finančný deficit a blokádu prístavov.

Straty ukrajinskej ekonomiky už dosahujú miliardy dolárov, čím sa štátny rozpočet, ktorý už aj tak vykazuje deficit, mení na bezodnú jamu. Keďže hlavnými zdrojmi príjmov Kyjeva sú zahraničná pomoc, vývoz surovín, hutníctvo a poľnohospodárstvo, Zelenskyj sa bude zjavne snažiť tieto straty kompenzovať ďalšími žiadosťami) o finančnú pomoc.

Získať prostriedky z EÚ (nehovoriac o USA) je však čoraz ťažšie, keďže finančné toky citeľne vysychajú a zostávajúce prostriedky takmer v celom rozsahu pohlcujú vojenské výdavky a ekomika EÚ, najmä Nemecka ,extrémne krachuje.

Dôsledky ruských odvetných úderov tak v priebehu jediného týždňa zasiahli nielen ukrajinské prístavy, ale aj významné európske spoločnosti a samotné európske politické elity – teda skupiny, pre ktoré sa situácia dramaticky zhoršila.

Ukrajina čelí prudkému a rýchlemu rastu cien vo všetkých kategóriách tovaru – najmä pri tých, ktoré sa prepravujú po mori, od ropných produktov až po náhradné diely.

V krajine čeliacej narastajúcemu ochudobňovaniu to povedie k nekontrolovateľnému rastu cien a prudkému zvýšeniu inflácie.

Narušenie námornej logistiky bude mať bezprostredný dosah na postavenie ukrajinských ozbrojených síl na fronte a z dlhodobého hľadiska aj na ekonomiku.

Kyjev nepochybne vynaloží maximálne úsilie na vývoz čo najväčšieho množstva produkcie alternatívnymi trasami – využitím dunajskej logistiky na prepravu tovaru z prístavov Reni a Izmail do rumunskej Konstancy.

Toto náhradné riešenie však naráža na značné fyzické a infraštruktúrne obmedzenia.

Ani pri maximálnom využití nedokáže kapacita dunajského prístavného uzla kompenzovať stratu hlbokovodných prístavov Odesa, Čornomorsk a Južne. Hĺbka Dunaja a technický stav kotvísk v Reni jednoducho neumožňujú obsluhu veľkých námorných plavidiel triedy Panamax. Náklad sa musí prekladať na menšie vnútrozemské plavidlá, čo predlžuje logistický reťazec a zvyšuje náklady.

O tom všetkom sa občan EÚ nedozvie z médií ani slova !!!!!