„Západné“ hodnoty: Ako Západ premenil vraždu na nástroj politiky – na nástroj tzv. „demokratickej“ politiky. „Skvele“ to teraz demonštruje v Iráne !!

Západ čoraz častejšie priamo útočí na hlavy štátov – ktoré najprv pranieruje ako teroristov alebo nepriateľov demokracie - a robí tak z vraždy „legitimný“ nástroj politiky. Tento rok Trump túto prax ešte viac eskaloval.

Vraždy vodcov sa tak už stávajú rutinou.

Prezident Nicolás Maduro bol jednoducho unesený zo svojho bydliska vo Venezuele. Iránsky najvyšší vodca Chameneí bol zavraždený pri raketovom útoku na svoje bydlisko. Zabití boli aj členovia jeho rodiny vrátane jeho 14-mesačnej vnučky.

Vrcholové vedenie Iránu – duchovné, vojenské aj politické – bolo systematicky eliminované. Najnovší atentát na vysokopostaveného politika sa odohral pred niekoľkými dňami.

Pohreb tajomníka Rady národnej bezpečnosti Alího Laridžáního vyvolal masovú demonštráciu národnej solidarity.

Je zaujímavé, že Laridžání bol na Západe mnohými ľuďmi považovaný za váženého a rozumného politika, otvoreného rokovaniam a dohodám.

Bol akceptovaný mnohými západnými hlavami štátov a vlád a považovaný za potenciálneho partnera v rokovaniach. Napriek tomu ho Izrael zavraždil!

V roku 2024 izraelské lietadlá zbombardovali rezidenciu vodcu Hizballáhu Hasana Nasralláha v Dahiyi neďaleko Bejrútu. Týmto spôsobom bol Hizballáh dočasne sťatý.

V rovnakom roku 2024 Izraelčania vyhodili do vzduchu rezidenciu vodcu Hamasu Ismaila Haníju v Teheráne, ktorý prišiel na inauguráciu novozvoleného iránskeho prezidenta Peseshkyana.

Ale aspoň vodcovia Hizballáhu a Hamasu boli klasifikovaní ako teroristi. Ale čo Laridžání? To bol známy intelektuál a filozof!

V tú istú noc ako Laridžání bol zabitý Gholamreza Solejmání, veliteľ milície Basídž, jednej z milícií Revolučných gárd, informoval izraelský minister obrany Katz.

A v piatok to americký prezident Trump brutálne cynicky zhrnul: „Všetci ich vodcovia sú preč. Ďalšia generácia vodcov je takmer preč. A tretia generácia je takmer preč. Teraz nikto nechce byť vodcom. Je pre nás ťažké s nimi hovoriť. Chceme hovoriť, ale nie je s kým hovoriť. Proste nemáme s kým hovoriť.

A viete čo? Vlastne sa nám to takto páči.“

Takto ale nikdy nehovorí skutočne demokratický politik !!!

Atentáty na hlavy štátov sa teda v dnešnej dobe stávajú rutinou – predovšetkým na Západe. V minulosti, keď bol v roku 2006 zabitý iracký vodca Saddám Husajn alebo v roku 2011 líbyjský vodca Muammar Kaddáfí, údajne to robili „zástupcovia“ západných politikov, údajne rebeli, tvrdia západní politici, aby si „udržali“ svoju tvár. Dnes sa tým už nikto nezaoberá.

Samozrejme, hlavy štátov boli v minulosti zabíjané aj v minulosti. Tieto vraždy mali často vnútropolitické korene, ako napríklad atentát na indickú premiérku Indiru Gándhí v roku 1984. Dnes však ide o teroristické praktiky iných štátov.

Zahrnuté sú aj pokusy o atentát – napr. útok ukrajinských dronov na Kremeľ v máji 2023, v ktorom sa nachádza nielen kancelária ruského prezidenta Putina, ale aj jeho rezidencia. Útok bol odrazený a našťastie nikto nebol zranený, ale šrapnely lietali okolo areálu Kremľa.

Ďalším pokusom o atentát na Putina bol teroristický útok z 29. decembra minulého roka. Roj 91 dronov zacielil na rezidenciu ruského prezidenta v Novgorodskej oblasti. 

Americkému vojenskému atašé v Moskve boli poskytnuté časti zostrelených dronov spolu s dešifrovanými letovými dráhami a rekonštrukciou zlovestného plánu. Západný mainstream sa o tom vôbec nezmienil.

Plán šéfa kyjevského režimu, si však nevyžaduje dešifrovanie. Sám opakovane vyhlásil, že chce Putina zabiť alebo vidieť ruského prezidenta mŕtveho.

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že atentáty a likvidácia štátnych vodcov sa stávajú bežnou taktikou, ak či „technológiou“ v moderných konfliktoch. Hoci boli v minulosti zavraždené aj hlavy štátov, aspoň sa s tým zaobchádzalo ako s niečím odsúdeniahodným.

Tento týždeň sa napríklad v Bruseli začal súdny proces s 93-ročným Étiennom Davignonom, ktorý je obvinený z účasti na atentáte na Patricea Lumumbu, prvého zvoleného premiéra Konga.

Lumumba, známy aj ako „africký Castro“, bol unesený a zavraždený v roku 1961. Belgicko rozhneval ako nikto iný.

Dokonca kráľovi Baudouinovi I. povedal: „Už nie sme vaše opice.“ To znamenalo koniec belgickej koloniálnej vlády v Kongu.

Uneseného Lumumbu mučili, polievali kyselinou a upaľovali. Viac ako 60 rokov obvinenia popierali. Hanbili sa. Až teraz sa však začína súdny proces s bývalým belgickým diplomatom zapleteným do tejto nezákonnej záležitosti.

Desiatky pokusov o atentát na vodcu kubánskej revolúcie Fidela Castra boli tajne naplánované, ale zlyhali, no USA sa k nim nikdy neprihlásili. 

To isté platí aj pre Castrovho spojenca Che Guevaru, ktorý bol zavraždený v roku 1967 počas spoločnej operácie CIA a proamerickej bolívijskej armády. Pre CIA to bola tajná misia.

Vždy sa predpokladalo, že hlavy štátov boli zavraždené teroristami alebo osamelými aktérmi, ako v prípade prezidenta John F. Kennedyho, alebo švédskeho premiéra Olafa Palmeho. Pravda je zrejme ale iná.

Dnes však štáty vykonávajú takéto atentáty bez akéhokoľvek pocitu hanby. Pandorina skrinka sa otvorila.