Všetci predhispánski obyvatelia Kanárskych ostrovov sa vedecky označujú ako starovekí Kanárci. Guančovia boli obyvatelia iba Tenerife. Boli najväčšou populačnou skupinou na kanárskom súostroví a najdlhšie odolávali dobytiu, ku ktorému došlo v 15. storočí v mene Kastílskej koruny.
Preto sa v populárno-vedeckej literatúre termín Guančovia používa pre všetko domorodé obyvateľstvo ostrovov súostrovia.
V dôsledku toho sa aj jazyky obyvateľov ostatných Kanárskych ostrovov často zhŕňajú pod spoločným termínom "reč Guančov."
V španielsky hovorenej odbornej literatúre sa niekedy používajú termíny Staroveké jazyky Kanárskych ostrovov (antiguas hablas de Canarias) alebo Amazighovia Kanárskych ostrovov (amazighe insular).
Obyvateľstvo siedmich ostrovov malo sedem rôznych jazykov. To sa tak vyvinulo v dôsledku samostatného vývoja každej jednej ostrovnej kultúry a nedostatku kontaktu medzi obyvateľstvom jednotlivých ostrovov počas viac ako tisíc rokov.
Jazyky sa tak veľmi líšili, že na začiatku dobývania nemohli byť prekladatelia z jedného ostrova používaní ako prekladatelia na inom.
Historici sa domnievajú, že historické záznamy o tom, že išlo o rovnaké jazyky, sú spôsobené tým, že vtedajší Európania neporovnávali dvoch hovoriacich, ale skôr posudzovali podobnosť na každom ostrove samostatne na základe podobnosti zvuku.
Po začlenení Kanárskych ostrovov do ríše Kastílskej koruny a nútenej asimilácii domorodého obyvateľstva v 15. storočí tieto jazyky zmizli najneskôr do konca 16. storočia.
Súčasné používanie jazykov na Kanárskych ostrovoch zahŕňa niekoľko „guančizmov“, termínov odvodených z jazykov domorodých obyvateľov.
55 % z nich tvoria názvy miest, 23 % osobné mená a 17 % názvy predmetov.
Guančovia boli predovšetkým chovatelia dobytka a vlastnili najmä kozy a ovce a mali aj psov. Zdá sa, že to boli v tom čase jediné zvieratá, ktoré poznali. Pestovali i pšenicu, ktorá bola v čase príchodu Španielov na ich ostrovy podstatne lepšia, ako pšenica európska. Pestovali aj banány a dorábali tiež víno.
Nepoznali ale žiadne zhotovovanie látok tkaním - chýbali im k tomu vhodné materály. Ale ani z ovčej vlny, ktorej mali dostatok, nedokázali produkovať žiadnu priadzu.
Kto by to však chcel hodnotiť ako nedostatok kreatívnej inteligencie, ten by sa veľmi mýlil. Jednoducho nepociťovali v tom smere nijakú potrebu. Svoje odevy vyrábali z kozľacej kože a tú dokázali spracovať veľmi jemne a s neuveriteľnou zručnosťou, čo je o to obdivuhodnejšie, že nepoznali žiadne kovy.
Napriek tomu, že nepoznali ani hrnčiarsky kruh, tak sa ich keramické produkty vyznačovali dôkladnou perfekciou.
Ich zbrane boli pomerne jednoduché, ale podľa všetkého ich vedeli veľmi zručne používať, o čom svedčia veľké ťažkosti, ktoré mali Španieli pri dobíjani ostrovov. O ich relígii je známe len veľmi málo.
Dnes sa predpokladá, že verili na všemocnú a večnú božskú bytosť. Kult jej uctievania vykonávali vo vrchoch. Celebrovali ho kňažky, zvané magnady. Z tejto príležitosti sa odeli bielymi kožami a tancovali rituálne tance.
Guančovia neboli ani zďaleka takou prísnou patriarchálnou spoločnosťou, akou bola stredovéká európska spoločnosť. V každom prípade mala aj silné matriarchálne štruktúry, na čo poukazuje už to, že funkciu kňaza vykonávali ženy.
Svojmu najvyššiemu božstvu vybudovali na ostrove La Palma kamenné pyramídy.
Pochopiteľne, že veľkosťou ďaleko zaostávali na najväčšími egyptskými pyramídami.
A ako sa javí, tak Guančovia ani veľmi neobhajovali svoju relígiu po príchode kresťanských misionárov. Podľa môjho názoru ich pomerne rýchlo uchvátilo čaro a pompa, s ktorou sa katolícky rítus a kult všade predvádza.
Väčšina Guančov sa dala už krátko po príchode misionárov pokrstiť, a to ich zachránilo pred predajom do otroctva, lebo cirkev sa zasadila za to, aby sa žiadny kresťan nestal otrokom. Okrem toho nejeden z dobyvateľov si vzal za ženu krásku z ostrovnej ríše Guančov.
Spočiatku sa ale kresťanskí dobyvatelia, verní starej tradícii, snažili nachytať čo najviac domorodcov a predať ich do otroctva, a tak si zarobiť. Veľmi rýchlo ale museli zistiť, že tieto aktivity im nevynesú nič.
Obyvatelia ostrova nezniesli stratu slobody a buď sa sami zabili, alebo sa vzdali vôle žiť a rýchlo vypustili ducha.
