Záhadné číslo nad ktorým si vedci už dlho lámu hlavu: Číslo 137 sa vo fyzike a mystike považuje za magické alebo fundamentálne. Na jeho hodnote je „zavesený“ celý kozmos – možno ho vnímať aj ako „božskú konštantu“

V kvantovej fyzike prevrátená hodnota tejto konštanty jemnej štruktúry (μ) opisuje silu elektromagnetických interakcií. Fascinuje vedcov ako skvelých fyzikov Feynmana a Pauliho , pretože sa zdá, že tvorí most medzi mikrokozmom, makrokozmom a židovskou kabalou (číselná hodnota pre múdrosť/kabalu).

Tu sú najdôležitejšie aspekty „mystického“ čísla 137:

Fyzikálny význam (konštanta jemnej štruktúry): Číslo úzko súvisí s konštantou jemnej štruktúry (μ), ktorá udáva, ako silne nabité častice (ako elektróny) reagujú na elektromagnetické polia. Jeho hodnota sa blíži k μ.

 „Je to doslova prekliata záhada“: Fyzik Richard Feynman nazval číslo 137 jednou z najväčších nevyriešených záhad vo fyzike. Špekuluje sa, či je táto konštanta náhodná alebo má hlbší, fundamentálny význam.

Koniec periodickej tabuľky prvkov: Existujú teórie, že prvok s atómovým číslom 137 by mohol byť posledným možným prvkom v periodickej tabuľke.

Wolfgang Pauli a kabala: Nositeľ Nobelovej ceny Wolfgang Pauli bol týmto číslom posadnutý a videl v ňom súvislosť s kabalou. V židovskej mystike (gematria) má  samotné slovo „kabala“ číselnú hodnotu práve  137.

Pauliho smrť:  Keď Pauli už ťažko chorý prišiel do nemocnice a dopravili ho k izbe, ktorá bola určená pre neho, zdesene povedal, keď uvidel číslo na jej dverách: Z tejto izby už nevyjdem živý – na jej dverách bolo číslo 137. Netrvalo dlho a v tej izbe ho skutočne zastihla smrť.

Význam v Biblii: Žalm 137 je známy text nárekov a túžby.

• Stručne povedané, číslo 137 je fascinujúcim príkladom toho, ako sa exaktná veda (fyzika) a staroveká mystika (kabala) spájajú vo vnímaní niektorých mysliteľov.

Obrovský význam čísla 137: Opisuje silu elektromagnetickej interakcie. Bez tejto presnej hodnoty by atómy nemohli existovať; hviezdy by nesvietili a hmota by sa rozpadala.

„Feynmanova hádanka“: Nositeľ Nobelovej ceny Richard Feynman ju nazval jednou z najväčších prekliatych hádaniek vo fyzike, pretože ide o „magické číslo“, ktoré ľudia musia jednoducho akceptovať bez hlbšieho pochopenia prírody.

Koniec periodickej tabuľky: Feynman tiež špekuloval, že prvok s atómovým číslom 137 by mohol byť posledným stabilným prvkom v periodickej tabuľke, pretože elektróny s vyššími atómovými číslami by teoreticky museli cestovať rýchlejšie ako rýchlosť svetla.

Feynmanova hádanka: 

2. Mystický rozmer: Kabala a gematria

Fascinácia číslom 137 pramení aj z jeho ústrednej úlohy v židovskej mystike (Kabale):

 Kabalistická hodnota: V gematrii, židovskej numerológii, má hebrejské slovo pre Kabalu (קבלה) číselnú hodnotu 137. Prekladá sa ako „prijímanie“ nového.

 Biblické odkazy: Toto číslo sa často objavuje v Tóre v súvislosti s vekom významných patriarchov (napr. Izmael a Lévi sa podľa biblickej tradície dožili 137 rokov).

3. Bolo to stretnutie dvoch  protichodných svetov a predsa v istej úrovni navzájom aj prepojených: Pauli a Jung

Slávnym príkladom prepojenia medzi vedou a mysticizmom je spolupráca medzi fyzikom Wolfgangom Paulim (priekopníkom kvantovej mechaniky) a psychológom C.G. Jungom.

 Pauli bol počas celého svojho života posadnutý hľadaním toho, prečo má prirodzená konštanta práve túto hodnotu. Vo svojich snoch a v Jungovom koncepte archetypov hľadal hlbší, kozmický poriadok za číslom 137.

Stručne povedané, číslo 137 je symbolom hľadania „svetového vzorca“, kde sa stretáva matematická presnosť a metafyzická interpretácia.

Nositeľ Nobelovej ceny za fyziku Wolfgang Pauli bol pacientom psychológa Carla Gustava Junga a neskôr zostal jeho celoživotným priateľom.

Spoločne skúmali „zem nikoho medzi fyzikou a psychológiou nevedomia“ a vzájomne sa obohacovali svojimi myšlienkami.

Z obavy o svoju povesť vedca Pauli spočiatku nikdy nehovoril so svojimi kolegami na ETH Zurich o svojom spojení s psychológom Jungom (psychológia v tom čase ešte nebola plnohodnotne etablovanou vedou), ktorého pacientom bol v rokoch 1932 – 1933.

Pauliho matka si v roku 1927 vzala život. Sám mal za sebou krátke, neúspešné manželstvo a nachádzal sa v slepej uličke, či už vedecky alebo osobne, neustále na pokraji depresie. V nasledujúcich rokoch si zapísal 400 snov, ktoré Jung s ním analyzoval a snažil sa zosúladiť intelektuálneho racionálneho vedca Pauliho s jeho animou, s jeho nevedomou, emocionálnou stránkou.

Diskutovali aj o záhadnom čísle 137, ktoré opisuje vzdialenosť medzi dvoma spektrálnymi čiarami v spektre atómu vodíka. 

Túto takzvanú konštantu jemnej štruktúry objavil v roku 1915 Pauliho vedecký mentor Arnold Sommerfeld.

Má zásadný význam pre štruktúru atómov, a teda aj pre celý náš vesmír. Ak by mala trochu inú hodnotu, náš svet by neexistoval.

Jung vnímal číslo 137 ako archetypálne číslo pre dvojice protikladov par excellence (kvôli striedajúcim sa svetlým a tmavým prúžkom, ktoré sa objavujú v spektre).

Spoločne sa venovali myšlienke, že prírodné zákony by mohli byť projekciou: odrazom archetypálnych konceptov, ktoré presakujú z nevedomia na povrch psychiky. Pauli veril, že nové myšlienky nemôžu vstúpiť do sveta len prostredníctvom logiky, ale aj prostredníctvom intuície. V roku 1956 napísal, že jeho „skutočným problémom bol a je vzťah medzi mysticizmom a vedou“. Spolu s Jungom túžil po teórii, ktorá by tieto dve veci spojila.

Fyzike a psychológii, dvom zdanlivo úplne protichodným vedám, sa venujem už mnoho rokov, a to nesmierne rozšírilo moje poznanie sveta vonkajšieho a sveta vnútorného, ktoré sú navzájom spútané neviditeľnými väzbami.

Aj preto ma nesmierne fascinovalo spojenie Wolfganga Pauliho a C. G. Junga.