Zabudnime na ne občas! Neustále používanie smartfónu: „Naše mozgy atrofujú ako nepoužívaná železničná trať zarastená burinou.“ A v ľudoch atrofuje aj ich človečenstvo, teda ľudské vlastnosti, ako empatia, ľudskosť, súcit,....

Expert, neurochirurg Marc Tadié publikoval dôsledky intenzívneho používania smartfónov pre náš mozog na základe vedeckých faktov. Jeho hrozivé poškodenie už pozoroval u mnohých ľudí.

Francúzska vláda chce preto zakázať smartfóny na stredných školách.

Hovorí sa tu o „kríze pozornosti“ a o strate pozornosti a o nebezpečne postupujúcom slabnutí pamäti, čo postihuje predovšetkým mladých ľudí.

Marc Tadié: „Boli sme skutočne šokovaní brutálnou zmenou správania našich spoluobčanov.

V metre už nikto nečíta, nikto sa nepozerá na iných ľudí: všetci sú úplne sústredení na svoje obrazovky. Preto sme sa pýtali, či tieto zjavné zmeny môžu mať aj organické účinky na mozog, najmä na pamäť, pretože pamäť je práve to, čo nás robí ľuďmi. Pozreli sme sa teda na behaviorálne štúdie a výskum techník zobrazovania mozgu (funkčná magnetická rezonancia).

Výsledok je jasný: Teraz existujú solídne vedecké dôkazy o škodlivých účinkoch smartfónov na mozog.“

Čo sa týka potenciálneho zákazu na stredných školách, ide o relatívne jednoduché opatrenie na implementáciu. Krajiny, ktoré ho už zaviedli, uvádzajú tri konkrétne výhody:

Zlepšenú pozornosť a sústredenie študentov (aj vypnutý smartfón v blízkosti mozgu znižuje jeho kognitívny výkon), menšiu sociálnu nerovnosť medzi tými, ktorí vlastnia najnovší model, a ostatnými a menej stresu a kyberšikany.

Toto relatívne jednoduché opatrenie však samo o sebe nestačí. Musí byť sprevádzané dôkladnou informovanosťou o správnom používaní smartfónov a umelej inteligencie, pre ktoré sú mobilné telefóny teraz ideálnou platformou. Bez tohto vzdelávania sa skutočný problém jednoducho len posúva.

Mozog jednoducho potrebuje pravidelne určité množstvo tréningu na udržanie a zlepšenie svojich funkcií.

Platí, že sval, ktorý sa nepoužíva, časom atrofuje a to isté platí aj pre určité oblasti mozgu.

Čím viac kognitívnych úloh delegujeme na náš smartfón (ako napríklad zapamätávanie si trás, čísel alebo iných informácií), tým menej používame hipokampus, centrálnu štruktúru našej epizodickej a priestorovej pamäte. Londýnski taxikári, ktorí si kedysi vedeli zapamätať aj 25 000 ulíc mesta, mali tiež nadpriemerný hipokampus. Táto oblasť sa však od príchodu GPS podstatne zmenšila.

Už legendárny filozof Platón povedal niečo podobné o písaní:

„Ak si ukladáme spomienky externe, riskujeme, že naša vnútorná pamäť vybledne.“

A smartfón predstavuje konečný prejav tejto logiky. Mozgové štruktúry pre pozornosť, vnímanie a konsolidáciu pamäte sa používajú čoraz menej. Z dlhodobého hľadiska zodpovedajúcim spôsobom atrofujú, ako nepoužívaná železničná trať zarastená burinou. A tieto štruktúry je potom ťažké reaktivovať.

Existujú techniky elektromagnetickej alebo elektrickej stimulácie, ktoré dokážu reaktivovať určité nervové dráhy. Elon Musk to dokonca považuje za zázračné riešenie. Neobnovuje to však ani bohaté životné skúsenosti, ani osobnosť, ktorá sa prostredníctvom nich vyvinula.

Naša pamäť nie je len obyčajný pevný disk, ona robí z nás to, kým sme naozaj, teda ľuďmi.

Nadmerné používanie smartfónov zvyšuje úzkosť, stres a depresiu. To platí aj pre dospelých vo veku 40 a 50 rokov, ktorí sa vnímajú ako „väzni vo virtuálnej cele“.

Paradoxne sú ale smartfóny dobré pre starších ľudí. Znižujú osamelosť, stimulujú procedurálnu pamäť a vracajú im chuť do života. Samotné zariadenia nie sú vo svojej podstate zlé; záleží len na veku a správnom množstve používania.

Preto by všetky reklamy a zmluvy na smartfóny mali obsahovať nasledujúcu radu: „Pre dobro svojho mozgu trénujte svoju pamäť piatimi rôznymi cvičeniami,“ rovnako ako dnes čítate v reklamách na autá: „Pre dobro svojho zdravia choďte každý deň na prechádzku alebo jazdte na bicykli.“

Smartfón je úžasná vec, terapeutická pre ľudí so zdravotným postihnutím a záchrana pre seniorov. Ale pre deti a mladých ľudí musí zostať nástrojom a nesmie prevziať kontrolu nad ich koncentráciou alebo ľudskosťou.

Nzabúdajme: Intenzívne používanie smartfónov znižuje pozornosť, ktorú venujeme iným.

Vo verejnej doprave ľudia už neuvoľňujú svoje miesta, už sa neospravedlňujú: Sú úplne pohltení svojimi obrazovkami.

Známy taliansky psychiater povedal:

„Keď idem von bez mobilu a smartfónu, všimnem si odrazu, že už nie som ten istý človek. Tváre ľudí, ktorí ma míňajú, vône, interakcie – to všetko stimuluje môj mozog. Ale keď som zaneprázdnený svojím smartfónom, to všetko zmizne.“

Štúdie ukázali, že empatia klesá a že ľudia majú čoraz väčšie ťažkosti s čítaním detailov vo výrazoch tváre iných (strach, smútok alebo ľútosť). Medzi mladými ľuďmi možno pozorovať takmer paradoxný trend:

Hoci majú dojem, že sa môžu rozprávať s celým svetom, oveľa menej chodia von. Uzatvárajú sa do seba, niekedy radšej natáčajú svoj tanec a zverejňujú ho na sociálnych sieťach, než aby išli do klubu.

„Mnoho 12 až 18-ročných mi povedalo, že sa o svoje smartfóny zaujímajú predovšetkým preto, že im umožňujú „zmeniť si osobnosť“. A pretože hrajú toľko rôznych virtuálnych rolí, veľmi mnohí nakoniec už ten svoj vlastný nemajú,“ hovorí Tadié.

Expert Tadié nás varuje:

„A už dlho môžeme hovoriť o závislosti od smartfónov , pretože neurobiologické mechanizmy sú identické s mechanizmami tvrdých drog. Pri každej interakcii sa uvoľňuje hormón šťastia a odmeny dopamín. Algoritmy sú navrhnuté tak, aby nikdy nekončili: Umelá inteligencia vždy ponúka „len o trochu viac“. Závislosť sa vyvíja pomaly, bez toho, aby si to používateľ uvedomoval, a bez vysokých nákladov, čo celú vec robí ešte nebezpečnejšou.

V Číne sú pacienti, postihnutí ťažkou závislosťou od smartfónov niekoľko mesiacov izolovaní v detoxikačných centrách na liečbu. Deštruktívne účinky na mozog sú porovnateľné s účinkami iných závislostí.