Za explóziu cien ropy a plynu „vďačíme“ zločincom z USA a Izraelu! Obrovské ropné a plynové zariadenia horia: Teherán útočí na svetové zásobovanie energiou. Irán hrozí „komplexnou ekonomickou vojnou“ za útoky agresorov Trumpa a Netanjahua!

19.03.2026 20:52

Najväčšie plynové pole na svete sa stalo terčom Iránu v odvete za útoky agresorov, čo spôsobilo novú eskaláciu – nielen vo vojne samotnej, ale aj na globálnom trhu!

 

V stredu Izrael zaútočil na iránsku časť plynového poľa „Južný Pars“. Spolu so Severným poľom (ktoré vlastní Katar) tvorí najväčšie plynové pole na svete.

Ložisko leží hlboko pod morským dnom v Perzskom zálive a s rozlohou 9 700 štvorcových kilometrov je približne štyrikrát väčšie ako Sársko v Nemecku.

 

Iránska časť (Južný Pars) mega plynového poľa slúži predovšetkým domácim dodávkam plynu. Nemecko nedováža plyn priamo z Iránu.

 

Najväčšia časť gigantického plynového ložiska (viac ako dve tretiny) – Severné pole – patrí Kataru. Irán využíva menšiu časť plynového poľa – Južný Pars – a jeho produkcia je výrazne nižšia ako v Katare. Z tohto poľa sa na západné trhy významne nevyváža skvapalnený zemný plyn (LNG); vyťažený plyn sa používa predovšetkým v samotnom Iráne.

 

Katarská časť poľa, Severný Pars, je však kľúčová pre globálny trh: plyn odtiaľto získavajú okrem iného Japonsko, India, Čína a Európa. 

V roku 2022 podpísal bývalý nemecký spolkový minister hospodárstva Robert Habeck (56, Strana zelených) 15-ročnú zmluvu na dodávku LNG do Nemecka, ktorá sa začne v roku 2026. 

Katarský zemný plyn sa vyváža cez priemyselný komplex Ras Laffan, ktorý sa nachádza asi 80 km severovýchodne od Dauhy.

 

Spoločnosť Qatar Energy hovorí o „ďalších vážnych škodách“.

 

Irán zaútočil na tento priemyselný komplex Ras Laffan bezprostredne po izraelských útokoch.

 

Prevádzkovateľ zariadení, spoločnosť Qatar Energy, vo štvrtok skoro ráno hovoril o „významných požiaroch a ďalších vážnych škodách“.

 

Týmto režim mulláhov – aspoň ako prvý krok – naplnil svoju predchádzajúcu hrozbu.

 

 

Po izraelských útokoch režim vyhlásil plynové polia a rafinérie v Spojených arabských emirátoch, Saudskej Arábii a Katare za „priame a legitímne ciele“. Dokonca pohrozil „komplexnou ekonomickou vojnou“.

 

Trump sa dištancuje od izraelských útokov a vyhráža sa Iránu

 

Americký prezident Donald Trump (79) v tú noc promptne zareagoval. Na jednej strane sa dištancoval od izraelských útokov a vyhlásil, že USA o „tomto konkrétnom útoku“ nemali žiadne informácie. Na druhej strane pohrozil režimu mulláhov: Ak by Irán pokračoval v útokoch na katarský plynárenský priemysel, USA „vyhodia do vzduchu celé plynové pole Južný Pars silou a mocou, akú Irán nikdy predtým nevidel ani nezažil“.

 

 

Samozrejme, že Trump klame, keď tvdí, že nevedel o tom, že Izrael bude útočiť na iránske zdroje plynu. Ale keď sa už (farizejsky) dištancuje od týchto útokov, prečo sa vyhráža potom Iránu a nie Izraelu, ktorý to celé spôsobil??!!

 

Západný mainstream uvádza: „Trumpova reakcia demonštruje naliehavosť najnovšej eskalácie: V dôsledku blokády Hormuzského prielivu ceny ropy a plynu na celom svete dramaticky vzrástli. Ak mulláhovia teraz budú pokračovať vo svojich akciách a dokonca zničia zásoby plynu alebo infraštruktúru pre globálny export, ďalší – a dlhodobý – mega-nárast cien je na spadnutie! Útoky zrejme pokračovali dnes ráno. Saudská Arábia hlásila útok dronom a Kuvajt dokonca hlásil požiare v dvoch rafinériách po útokoch dronov.“

 

Mainstream ale ani slovom nepovie, že ak by USA a Izrael prestali so svojím ničím neoprávneným bombardovaním Iránu a zabíjaním stoviek civilistov medzi nimi detí a žien, tak by Irán nemal dôvod na svoje odvetné akcie!

 

Len vo štvrtok ráno cena zemného plynu opäť výrazne vzrástla: Holandský kontrakt TTF, považovaný za najdôležitejší európsky benchmark, najprv vzrástol o ohromujúcich 35 percent na 74 eur za megawatthodinu. Potom mierne oslabil a uzavrel na viac ako 66 eurách – čo predstavuje nárast o 22 percent!

 

Ceny ropy tiež vzrástli po správach o útokoch na infraštruktúru v Katare a Iráne. Cena severomorskej ropy Brent dnes ráno vzrástla o 6,39 percenta na približne 114 dolárov za barel (159 litrov). Americká benchmarková ropa WTI vzrástla o 0,88 percenta na 97,17 dolára. Samotní mulláhovia už hrozili zvýšením ceny až na 200 dolárov za barel.