Z Francúzska prichádza odhalenie obrovskej lži o migrácii, ktorú Merkel vyhlasovala za záchranu nemeckej i európskej ekonomiky: Budúcnosť Európy musia zabezpečiť roboty, ale v žiadnom prípade nie imigranti

Bežným argumentom vlád  v Európe na obhajobu nekontrolovanej masovej migrácie bolo a ešte slále aj je tvrdenie, že bez imigrácie by sa ekonomika v Európe zrútila. A tvrdia, že to dokonca platí nielen pre ekonomiku, ale aj pre iné odvetia, napr. zdravotníctvo.

Kým sa však Brusel a Berlín držia tejto lživej ideológie, tak francúzsky politik Éric Zemmour rozbíja túto politickú „dogmu“. Presadzuje v tomto smere nový prístup, ktorý už úspešne uplatňujú technologicky vyspelé ázijské krajiny.

A to je automatizácia, umelá inteligencia a robotika, ktoré predstavujú skutočné riešenie nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily – a to bez sociálnych nepokojov či obrovských dlhodobých nákladov spojených s masovou migráciou. Je to varovný signál, ktorý sa týka najmä Nemecka (i Rakúska), keďže táto krajina prechádza procesom deindustrializácie a má obrovskú masu migrantov.

Či už v Paríži, Berlíne alebo Viedni, politický establišment už dlho opakuje tú istú mantru: milióny imigrantov z celého sveta sú potrebné na zmiernenie dopadov demografických zmien a na nahradenie chýbajúcich pracovných síl v priemysle, poľnohospodárstve a sektore starostlivosti.

Tento argument sa však čoraz viac ukazuje ako ekonomický a sociálny omyl. Éric Zemmour, konzervatívny francúzsky mysliteľ a líder strany Reconquête, teraz rozvíril debatu návrhom alternatívy založenej na technológiách.

Na platforme X Zemmour jasne vyhlásil:

„Robotika je ekonomickou budúcnosťou Francúzska. Roboty poskytnú našim továrňam a poľnohospodárom ruky, ktoré im chýbajú. Francúzsko si môže vybrať technológie namiesto zaplavenia krajiny migrujúcou pracovnou silou. Pre trvalo udržateľný, silný a suverénny moderný národ platí: viac robotov, menej imigrantov.“

Zemmourov návrh nie je utopickou fantáziou, ale vychádza zo súčasného vývoja v priemysle. Priamo odkazoval na rozhovor s Éricom Marchiolom, riaditeľom pre priemyselný metaverz v spoločnosti Renault.

Tento francúzsky automobilový gigant v súčasnosti testuje humanoidného robota s názvom „Calvin“ v spolupráci s robotickou spoločnosťou Wandercraft. Nejde o nepohyblivé, pevne ukotvené robotické rameno, ale o vysoko flexibilný systém schopný prepravovať bremená s hmotnosťou až 40 kilogramov po nerovných podlahách hál či dokonca po schodoch. V priebehu nasledujúcich štyroch až piatich rokov sa plánuje jeho rozsiahle nasadenie, pričom má prevziať fyzicky náročné a opakujúce sa úlohy – napríklad manipuláciu s pneumatikami na rýchlostných montážnych linkách. Marchiol sa vyjadril jednoznačne: „Bez automatizácie a robotiky už priemyselný sektor nemôže byť konkurencieschopný.“

Práve v tomto spočíva tragédia Nemecka a veľkej časti EÚ. Zatiaľ čo krajiny ako Čína (380 robotov na 10 000 pracovníkov), Južná Kórea a Japonsko vedú globálne rebríčky, Európa zaostáva. Francúzsko stagnuje so 190 robotmi.

 A Nemecko? Dnes už len úboha krajina, ktorú sužuje čoraz viac postupujúca deindustralizácia a explodujúca kriminalita!!!! Kedysi motor inovácií, krajina rýchlo stráca pôdu pod nohami uprostred prebiehajúcej deindustrializácie a byrokratickej paralýzy.

Namiesto masívnych investícií do digitalizácie, robotiky a automatizácie procesov si európske spoločnosti a tvorcovia politík často vyberajú zdanlivo jednoduchú cestu: dovoz lacnej ľudskej práce. Táto stratégia však masívne škodí ekonomike aj spoločnosti.

Táto umelo podnecovaná masová migrácia totiž drasticky potláča naliehavo potrebný tlak na modernizáciu: prečo by mali spoločnosti investovať milióny do vývoja prelomových systémov umelej inteligencie a robotiky, keď štát neustále zabezpečuje lacnú ponuku nízkoplatenej pracovnej sily? Práve tu sa odhaľuje masívny „nákladový mýtus“ tohto modelu;

Na rozdiel od údajne „lacnej pracovnej sily“ z Afriky, či Ázie (z ktorej veľké množstvo nepracuje, ale sa napojí na sociálne systémy) robot nevyžaduje ani integračné kurzy, ani vzácne bývanie, nezaťažuje už aj tak chátrajúce fondy sociálneho zabezpečenia a nevyvoláva žiadne kultúrne konflikty vo verejných priestoroch – zatiaľ čo dovoz nekvalifikovanej pracovnej sily v konečnom dôsledku zaťažuje verejnosť a daňových poplatníkov astronomickými následnými nákladmi na sociálnu infraštruktúru a vnútornú bezpečnosť.