Welt: Pre Čínu je Merkel najdôležitejšou osobou na Západe

Die Welt: „EÚ chce prehodnotiť svoj vzťah k Číne a zmeniť viaceré jeho aspekty. Toto rozhodnutie už má napísanú aj svoju dramaturgiu: 14. septembra sa má uskutočniť virtuálne vrcholové stretnutie EÚ – Čína s ohraničeným počtom účastníkov. Najdôležitejšími „hercami“ na javisku budú nemecká kancelárka a prezident Číny.“

O desať dní neskôr v Bruseli  bude Čína najdôležitejším bodom rokovaní mimoriadneho zasadania EÚ a na december je naplánované stretnutie všetkých šéfov vlád krajín EÚ s čínskym prezidentom v Lipsku.

Zdá sa, že EÚ chce po udalostiach v Hongkongu vystupovať a reagovať voči Číne sebavedomejšie a jednotnejšie.

Welt má na to dokonca návod a odporúča Merkel a jej „spolubojovníkom“:

a, majú si plne uvedomiť, že bolo veľmi naivné, keď si mysleli, že Čína bude s rastúcim blahobytom čoraz demokratickejšia

b, Čína chce byť jednoznačne globálnym hráčom číslo jedna a preto chce USA  politicky a ekonomicky oslabiť. Súčasťou tejto stratégie je maximálne oslabenia transatlantického spojenia medzi USA a Európou. Peking chce za každú cenu prekaziť, aby Európa nasledovala USA a aby nehľadala politickú konfrontáciu s Čínou

c, cieľom Pekingu je dosiahnutie takého stavu, aby Európa videla v Číne priateľa a aby preto v krajine intenzívne investovala a zároveň usilovne kupovala čínske tovary.

d, EÚ musí myslieť vždy na to, že Čína je stále len neúprosná komunistická diktatúra a najdôležitejšou prioritou vlády Pekingu je robiť všetko preto, aby bola posilňovaná pozícia komunistickej strany. A čínsky prezident vie veľmi dobre, aké je preto dôležité dosahovať permanentný hospodársky rast.

Prezidentovi záleži veľmi na tom, aby 12 najdôležitejších EÚ štátov spoločne s Čínou vybudovalo gigantický euroázijský hospodársky región, v ktorom by žilo 4,5 miliard ľudí. Čína do tohto projektu láka EÚ aj miliardovými kreditmi.

Ako je z uvedeného jasné, tak na to všetko potrebuje Peking podporu kancelárky.

A práve preto má Merkel všetky možnosti ovplyvniť konanie Pekingu.

O to viac, že Čína sa v poslednom období začala správať veľmi agresívne. Peking vysielal do sveta počas korona krízy úmyselne dezinformácie, hľadal konfrontáciu s Indiou v nebezpečnom pohraničnom konflikte, zničil demokraciu v Honkongu, zvyšoval nebezpečné napätie v Juhočínskom mori, čím provokoval USA, atď.

Aká má byť európska reakcia?

EÚ sa v žiadnom prípade nesmie dostať do situácie, aby sa rozhodovala medzi USA a Čínou. Niečo také by bolo obrovskou politickou naivitou. Transatlantické puto, ktoré Európu spája s USA, je pevné a stabilné a bez problému je preto možná pragmatická spolupráca Európy s Čínou.

Peking práve teraz testuje, ako ďaleko ešte môže Európu dráždiť.

Reakcia Bruselu na na nový „bezpečnostný“ zákon v Honkongu, ktorý inicioval Peking a ktorý celkom udusí demokraciu, bola slabá a nedôrazná.

Tu má a musí Merkel dať jasne a dôrazne najavo, že Európa to ostro odsudzuje a že to bude mať konzekvencie.