Vzťah k nahému telu bol v starom Egypte úplne iný, ako ho máme my

Nahota bola v starom Egypte niečím úplne prirodzeným a hlavne v istých situáciách každodenného života bola  samozrejmá. Tak bolo celkom normálne, že v mnohých prípadoch pracovali lodiari, rybári, pastieri, zabíjači dobytka, ako i niektorí ďalší remeselníci bez akéhokoľvek oblečenia, teda celkom nahí, čo vôbec nebudilo pohoršenie a ani nenarúšalo verejnú morálku. Dokonca aj ženy bolo niekedy možné vidieť počas telesnej práce celkom vyzlečené, bez akéhokoľvek odevu. V tom čase neexistovalo žiadne spodné prádlo a ani nič podobné plavkám.

Pochopiteľne, že Egypťania nebehali nahí hocikde a pri akejkoľvek príležitosti. Mali predsa tiež svoju morálku, a to aj vzhľadom na nahotu a sexualitu. Určite nijakého Egypťana, ani Egypťanku, nenapadlo ísť, len tak bezdôvodne, v úplnej nahote krížom cez ulice nejakého mesta alebo osady. Také niečo by bolo rozhodne budilo pohoršenie. Morálka starých Egypťanov s ohľadom na dovolenú a zakázanú nahotu (alebo povedzme radšej  na nahotu, ktorá nebola opodstatnená, pretože takýto priestupok sa nikdy netrestal, nebol totiž prečinom proti zákonu), sa jednoducho riadila iným kódexom ako je naša vlastná, často veľmi pokrytecká sexuálna morálka.

V tomto smere však možno povedať, že tak, ako sa dnes ľudia môžu vyzliecť do naha na vyhradených miestach, keď sa opaľujú a kúpu, ale nie niekde vo verejnosti, tak isto boli prípady a situácie, kedy to robili starí Egypťania. Takmer vždy sa však išlo len o isté praktické dôvody, ako napríklad z dôvodov ľahšieho a pohodlnejšieho vykonávania práce. 

V Egypte bolo tiež obvyklé, že tanečnice vystupovali pri rôznych predstaveniach alebo kultových a rituálnych religióznych oslavách a tancoch celkom nahé. A samozrejme, že bolo aj zvykom, že nahé tanečnice predvádzali pri istých príležitostiach vyslovene erotické tance, ktorých účelom bola len erotická stimulácia, veď Egypťania mali jednoznačne len pozitívny vzťah k sexualite a užívali ju nekomplikovane a prirodzene.

Šaty egyptských žien sa v priebehu najstaršieho času  ríše až po začiatky tzv. Novej ríše v podstate neveľmi zmenili. Obyčajné bežné šaty pozostávali z úzkej hladkej dlhej košele, bez akýchkoľvek záhybov, siahajúcej takmer až po členky. Bola strihaná tak, že odhaľovala poprsie, ramená a hornú časť chrbta. Na ramenách ju držali dva  úzke pásy, predchodcovia moderných ramienok.

Len zriedkavo bola zdobená nejakým, pomerne jednoduchým vyšívaným vzorom. Tieto šaty boli skoro vždy biele alebo bledé. Niekedy boli skrášlené doplnkovým príveskom koralového prevedenia.

V období Novej ríše, teda už aj v časoch, keď žila legendárna Nofretete, sa ženská móda začala už pomerne dosť vyvíjať a strácať svoju jednotvárnosť. Bolo to spôsobené predovšetkým tým, že Egypt po oslobodení sa od nadvlády Hyksov značne rozšíril svoje zahraničnopolitické kontakty a styky s rôznymi krajinami.

Odtiaľ potom prichádzali nové trendy a vplyvy aj v oblasti ženskej módy a ženského obliekania. A práve z krajiny odkiaľ pochádzala Nofretete, z Mitanni, prišla pre egyptské ženy tiež jedna veľmi významná módna novinka.

Bola ňou úzka, na telo úplne priliehavá košeľa, dlhá približne až po členky, ale na jednej strane veľmi rafinovane rozstrihnutá vysoko nad koleno, takže pri chôdzi sa ponúkalo očiam veľa nahej pokožky.

Táto košeľa bola už predchodkyňou sukne, lebo siahala len pod prsia. Dopĺňala ju horná časť oblečenia, zakrývajúca prsia, podobajúca sa ľahučkému kabátiku bez gombíkov a rukávov, pričom na prsiach bola trochu naberaná. Bola vyrobená z veľmi jemnej ľanovej látky, takže všetky formy tela presvitali cez ňu veľmi zreteľne a nápadne.

To boli začiatky takej ženskej módy, ktorá už bola modifikovaná tak, aby zdôrazňovala erotiku ženského tela a vytvárala možnosti, aby vynikla.  

A táto móda našla postupne uplatnenie po celom svete.