Sultáni Osmanskej veľkoríše, ku ktorej patril aj Balkán, boli svetskí a zároveň ako kalifovia aj religiózni vodcovia islamského sveta. Erdogan si nárokuje túto pozíciu a už urobil mnoho krokov, aby ju dosiahol a jeho vízia sa už skoro môže naplniť.
Minister Kurz varuje pred rastúcim vplyvom Turecka a S. Arábie na Balkáne. Berlin a Brusel zaťato len mlčia.
Sebastian Kurz smeruje ostré výčitky na adresu Turecka a Saudskej Arábie. Povedal, že v Sarajeve, Prištine a ďalších mestách Balkánu sú za peniaze z týchto krajín „kupované“ ženy, aby na ulicu vychádzali vždy kompletne zahalené, a tak prispievali k tomu, aby sa zdalo, že tam už vládne islam. Kurz zdôraznil, že tomu sa nesmieme len pasívne prizerať.
Rakúsky minister podľa všetkého vie o konkrétnych osmanských plánoch Erdogana a jeho vlády oveľa viac, ako to oficiálne priznáva. Rakúska tajná služba má svoje spoľahlivé informačné zdroje na Balkáne.
Na západnom Balkáne nie je už takmer nijaký vplyv EÚ. O to viac tam narastá vplyv Turecka a S. Arábie.Kurz preto naliehavo apeluje na Brusel, aby úrychlene urobil všetko preto, aby západnému Balkánu ponukol atraktívnu EÚ-perspektívu. EÚ je vnútorne nejednotná a má hlavu plnú vlastných problémov, ktoré nevie a čiastočne ani nechce riešiť. Erdogan je už dlhšiu dobu nekorunovaným dirigentom Európy.Novodobý sultán z Ankary robí všetko preto, aby sa Turecko dostalo do koncertu najmocnejších štátov a stalo sa predbežne aspoň euro-ázijskou veľmocou, ako v podstate už aj je.
V uplynulom roku zdôraznil v jednej reči k svojím prívržencom, že Turecko nikdy dobrovoľne neakceptovalo svoje súčasné hranice. Tým ostro kritizoval medzinárodnú Dohodu z Laussane, uzavretú roku 1923, ktorá stanovila nové hranice Turecka, a tak znamenala aj formálny koniec Osmanskej ríše.
Svojou kritikou tejto dohody sa jednoznačne prejavil ako turecký štátnik, ktorý sa k tejto ríši hlási.
V tureckých štátnych médiách sa pravidelne objavujú obrazy máp, kde je zakreslená celá Osmanska ríša a kde sa agresívnym spôsobom oslavuje jej sila a jej totálne ovládanie vtedajšieho sveta.Vnútropoliticky i zahraničnopoliticky je Erdogan už blízko svojho cieľa, lebo Turecko sa pod jeho vedením už rozhodne stalo aspoň výzamnou a silnou regionálnou mocnosťou, aj za “ochotnej” pomoci EÚ a kancelárky Merkel.
Nejeden Turek žijúci v Nemecku či Rakúsku v rozhovore výsmešne povie:
„Čo nedokázali naši osmanskí sultáni, to dokáže Erdogan – Viedeň vtedy nepadla, no teraz je už napoly naša a Berlín tiež.“
