Vyuzime nase fantazie, sny a vizie - je to cesta k plnohodnotnemu bytiu - 2. cast

Nezabudajme, ze dusa cloveka sa moze radostou a stastim roztancovat len vtedy, ak ma idealy a vizie. 

Zdrava  a normalna ludska dusa nepotrebuje povrchny uspech a povrchnu pochvalu, ktore su 

reprezentovane peniazmi, spolocenskym postavenim a spolocenskym uznanim. Dusa idealistu je stastna 

vtedy, ak sa vie rozdavat, ak pomaha tym, ktori to potrebuju a ak bojuje za prava tych, ktori su slabi alebo 

nemaju odvahu bojovat. Taka dusa sa vzdy vznasa a tancuje svoj najkrajsi tanec – tanec porozumenia a 

lasky k ludom.

To je najjednoduchsia filozofia zivota cloveka a najjednoduchsi sposob, ako najst cestu, ktora vedie 

spravnym smerom. Nie je to nijaka vysokoucena filozofia, je to filozofia prirodzenosti a ludskosti. V principe 

ju zili uz oddavna vsetky jednoduche stare kultury. Clovek ale sam, z vlastneho rozhodnutia opustil raj a 

zamenil ho za peklo, z ktoreho pre neho uz niet uniku a jedine, co mu ostava, je to, aby si svoje peklo 

dokazal aspon trochu sprijemnovat. 

Raj opustil v tom okamihu, ked po prvy raz zdvihol zbran voci svojmu bratovi a ked po prvy raz niekoho zabil, 

aby sa zmocnil niecoho, co mu zavidel a chcel si to privlastnit. Vtedy sa vedome vydal do rise vecneho boja 

protikladov, tam, kde každy chcew mat viac a viac a predovsetkym , kde kazdy chce mat viac ako ten druhy. 

Je to rise kde vladne zlo, zavist, nenávist a neustale zabijanie a prenasledovanie. 

Velke stastie principialne neexistuje. Kto ho hlada, ten bude sklamany a cim skor to dokaze nahliadnut, tym 

lepsie pre neho. Opravdive stastie je vzdy len takzvane male stastie, stastie nevsednosti vsednych 

okamihov, ktore vieme premenit na nevsedne. To vsak dokaze len ten, kto si podrzi a zachova idealy svojho 

detstva a svojej mladosti. V dospelom veku sa obvykle nove idealy uz nenajdu a neobjavia, lebo idealy su 

spravidla vytvorom len nevinnej detskej duse, jej snov, vizii a fantazii.

Zahadu sna sa zatial nepodarilo rozlustit. No jeho vyznam je nepopieratelny. Kazdy sen je sucastou 

zakladneho biologickeho rytmu. Pocas noci prebieha nas centralny nervovy system viacerymi aktivnymi a 

stupnujucimi sa fazami. Povodne vedci mysleli, ze nase sny vznikaju len v istom ohranicenom case, v 

takzvanej REM faze (Rapid Eye Movements; rychle pohyby oci). Dnes vsak vieme, ze niektore sny sa 

odohravaju aj mimo tohto ohranicenia. 

Sny su zdrojom sebareflexii a sebapoznania. To plati predovsetkym o snoch zien, lebo ich sny su inaksie ako 

sny muzov, co donedavna bolo celkom nezname. Je to preto, lebo ich sny sa menia v sulade s tym, ako sa 

meni ich telo. V tomto zmysle maju iny charakter, kym telo mladeho dievcata este nedosiahlo vyvojovu fazu, 

ked zacina menstruovat, iny charakter pocas tejto fazy a zas iny po jej ukonceni.   

Existuju sny, ktore su echom istych zivotnych cyklov a su sny, ktore su metaforickou reflexiou kratkodobych 

zazitkov. Vsetky sny maju vsak spolocne jedno – su dokazom a ci poukazom na to, ze nasa kazdodenna 

realita nie je jedinym a vylucnym prejavom nasho zivota, ale ze je len jednym z jeho nespocetnych aspektov. 

Ak sa s nasimi snami naucime spravne zaobchadzat a im rozumiet, zlepsi to velmi podstatne kvalitu nasho 

zivota a budeme schopni nahliadnut aj do najtajnejsich hlbok nasej duse. Lebo sny su jej najpravdivejsim 

zrkadlom.

Pokusme sa nase sny spajat s nasimi viziami, alebo lepsie povedane, uvedomme si, ze nase sny mozu byt 

odrazovymi mostikmi nasich vizii, vizii, ktore nam v rozhodujucich okamihoch nasho zivota ponuknu nove 

riesenia a ktore nam otvoria nove moznosti. Ak to dokazeme, stane sa nas zivot plnsim a bohatsim, lebo ho 

budeme vediet naplnit vsetkym tym, co ukryva nase vlastne vnutro.

Nemat nijake sny, fantazie a vizie znamena byt len akymsi neuplnym clovekom, clovekom, ktory stratil 

kontakt k sebe, k svojim najhlbsim pocitom a tuzbam a ktory preto zije len stereotypny mechanicky zivot. 

Zivot bez hlbok a vysok, zivot bez odchodov a navratov, zivot bez nadsenia a bez nevsednosti. Sny cloveka 

liecia, povzbudzuju, davaju mu novu nadej, varuju ho pred nebezpecenstvami a upozornuju ho aj na osudove 

chyby a omyly, ktorych by sa mohol dopustit a ktore mu hrozia, ak nezmeni svoje konanie.

Bat sa snivat, mat strach pred fantaziami a viziami je znakom toho, ze v nas bud zomrelo, alebo sa nemohlo 

dalej vyvijat nevinne a bezstarostne na vsetko zvedave dieta, ktorym sme raz vsetci boli a pre ktore 

najprirodzenejsim a najintimnejsim svetom bol svet fantazii, snov a vizii. 

Nedajme si preto nikdy ukradnut a ci narusit svet nasich snov, vizii a fantazii, lebo su zarukou nasej 

spokojnosti a nasho stastia.      

Koniec