Vysvetlenie: Prečo je nová ruská raketa Burevestnik taká absolútne jedinečná a taká mimoriadne nebezpečná pre Západ

V nedeľu Vladimir Putin oznámil úspešný test novej ruskej rakety a jej skoré uvedenie do prevádzky.

Čo odlišuje túto raketu od všetkých ostatných rakiet, čo ju robí takou jedinečnou?

Rozdiel medzi raketou a strelou s plochou dráhou letu

Rakety sú lietadlá, ktoré sú poháňané motorom do veľkých výšok a potom sa vrhajú späť na Zem a smerom k svojmu cieľu po balistickej trajektórii. Vďaka tomu je takéto „klasické“ rakety pomerne ľahko zachytiteľné, pretože trajektóriu možno vypočítať pomerne presne, čo umožňuje odpáliť na blížiacu sa raketu stíhaciu raketu, ktorá exploduje v mieste, kde sa rakety stretnú, a zničí útočiacu raketu.

V súčasnosti existujú aj rakety, ktoré sa odchyľujú od balistickej trajektórie a môžu počas svojho konečného priblíženia sa k cieľu vykonávať korekcie kurzu, čo pre existujúce systémy protivzdušnej obrany oveľa viac sťažuje ich dosiahnutie.

Najmä Rusko v poslednej dobe dosiahlo v tejto oblasti významný pokrok, a preto účinnosť systémov protivzdušnej obrany, ktoré Západ dodáva Ukrajine proti ruským raketám, v posledných mesiacoch klesla z viac ako 40 percent na iba 6 percent.

Strely s plochou dráhou letu sú v podstate rakety, ale fungujú inak. Americký termín „cruise missile“ sa v Nemecku ujal, ale ruský termín pre tieto zbrane je zrozumiteľnejší, pretože v Rusku sa im kvôli malým krídlam hovorí „winged missiles“.

Tieto krídla im umožňujú lietať horizontálne a v nízkych výškach, čo sťažuje ich detekciu nepriateľským radarom. Preto nelietajú vo vysokom balistickom oblúku, ale často len 50 metrov pod ním.

Nová ruská strela Burevestnik je strela s plochou dráhou letu, čo znamená, že letí veľmi nízko, a preto ju nepriateľský radar ťažko detekuje, najmä preto, že sa hovorí, že má aj schopnosti ´neviditeľnej čiapky´ (stealth).

Revolučnou vlastnosťou Burevestniku je, že je poháňaný miniatúrnym jadrovým reaktorom. Zatiaľ čo konvenčné rakety a strely s plochou dráhou letu majú dolet obmedzený množstvom paliva, ktoré dokážu niesť, Burevestnik môže teoreticky lietať mesiace alebo dokonca roky.

Je teda pravdepodobné, že bude mať tryskový motor poháňaný energiou jadrového reaktora.

Predchádzajúce strely s plochou dráhou letu majú maximálny dolet možno až 3 000 kilometrov; americký Tomahawk má dolet približne 2 500 kilometrov, zatiaľ čo nemecký Taurus má dolet „iba“ 500 kilometrov. Podľa ruských informácií Burevestnik preletel počas svojho skúšobného letu 14 000 kilometrov a bol vo vzduchu 15 hodín, ale to zďaleka nie je koniec jeho doletu.

To znamená, že na rozdiel od veľkých medzikontinentálnych balistických rakiet môže byť Burevestnik, ktorý je navrhnutý tak, aby sa dal nasadiť z pevniny, lodí a lietadiel, odpálený do značnej miery nepozorovane a potom môže zostať vo vzduchu dlhší čas.

Mohol by dokonca obletieť  aj celý svet a potom  niekde preniknúť na nepriateľské územie z úplne neočakávaného smeru, kde by ho bolo ťažké odhaliť kvôli jeho nízkej letovej nadmorskej výške a schopnosti stealth.

Navyše, vďaka svojmu neobmedzenému doletu môže Burevestnik jednoducho obletieť všetky známe protiraketové systémy, ak je známa ich poloha, čo by mohlo jeho zachytenie ešte sťažiť.

To vysvetľuje, prečo západným mainstreamovým médiám trvalo deň, kým informovali o teste, keďže zbraň predstavuje vážnu hrozbu pre Západ a jeho protivzdušnú obranu.

Redaktori západných médií pravdepodobne spočiatku nechápali, o aký druh zbrane ide.

Západné médiá navyše vždy veľmi pomaly informujú o veciach, ktoré sú pre Západ nepríjemné. Potom im zvyčajne trvá deň, kým sa dohodnú, ako to prezentovať v čo najpriaznivejšom svetle pre Západ.