Vykopávky v Jeruzaleme priniesli veľké prekvapenie: Našli tam teraz talianski archeológovia skutočný pravý hrob Ježiša Nazaretského?

Otázka existencie Boha je predmetom celosvetových diskusií. Drvivá väčšina moderných historikov je však presvedčená, že Ježiš Nazaretský bol historickou postavou, ktorá žila v 1. storočí a bola ukrižovaná za vlády rímskeho miestodržiteľa Poncia Piláta.

Kresťania na celom svete už dlho veria, že hrob tohto židovského potulného kazateľa – ktorý ale nebol zakladateľom kresťanstva, a ktorý ľudu oznamoval, že prišiel hlásať Slovo len pre Židov - sa nachádza pod Chrámom Božieho hrobu.

Je toto naozaj Ježišov hrob? Talianski výskumníci objavili pod Chrámom Božieho hrobu v Jeruzaleme staroveké pohrebisko.

Tieto nálezy sú v súlade s biblickými opismi Ježišovho pohrebu.

Chrám Božieho hrobu – ktorý pravoslávni kresťania nazývajú aj Chrámom Vzkriesenia – sa nachádza v kresťanskej štvrti jeruzalemského Starého mesta. Je jedným z najvýznamnejších kresťanských svätostánkov, keďže podľa tradície stojí na mieste, kde bol Ježiš Kristus ukrižovaný, pochovaný a kde údajne vstal z mŕtvych. Chrám dal postaviť rímsky cisár Konštantín Veľký.

Prvý chrám bol vysvätený v roku 335 n. l. V priebehu dejín bola stavba viackrát zničená a znovu vybudovaná – najvýraznejšie v roku 1009 za vlády fátimovského kalifa al-Hákima. V nasledujúcich desaťročiach bol chrám čiastočne obnovený. Po dobytí Jeruzalema križiakmi v roku 1099 prešiel rozsiahlymi úpravami. Jeho súčasná podoba je preto výsledkom mnohých stavebných a reštaurátorských fáz.

Úpravy, renovácie a vykopávky boli dlhý čas do značnej miery zakázané, pretože chrám spoločne využívajú viaceré kresťanské cirkvi. Každá z nich sa obávala, že akékoľvek zmeny by mohli viesť k strate jej práv a vplyvu. Zúčastnené strany však napokon dospeli k dohode. Od roku 2016 prebieha v Chráme Božieho hrobu rekonštrukcia – prvá svojho druhu za viac ako 200 rokov.

Pod podlahou chrámu objavili staroveké hrobky a záhradu

Na rok 2022 bola pôvodne naplánovaná rozsiahla rekonštrukcia podlahy Chrámu Božieho hrobu. Ako práce napredovali, premenili sa na rozsiahly archeologický výskum. Pod kostolom – ktorý pochádza zo štvrtého storočia – objavili výskumníci opustený lom, plochy, ktoré kedysi slúžili na poľnohospodárske účely, záhradu a hrobky vytesané do skaly.

Obzvlášť významná je záhrada, keďže Jánovo evanjelium spomína záhradu na mieste Ježišovho ukrižovania. Podľa Biblie sa ukrižovanie odohralo v blízkosti Jeruzalema, avšak mimo jeho hraníc.

List Hebrejom uvádza, že Ježiš trpel muky za mestskou bránou – čo je detail, ktorý korešponduje s archeologickými nálezmi.

Hlavná archeologička Francesca Romana Stasolla z Rímskej univerzity Sapienza interpretuje archeologické objavy ako dôkaz, že v danej lokalite sa v minulosti nachádzalo pohrebisko. Podľa spravodajského portálu The Times of Israel, ktorý cituje Stasollu, vykopávky naznačujú, že priestor medzi Golgotou a hrobom slúžil kedysi na poľnohospodárske účely.

Archeológovia okrem toho objavili stopy po olivovníkoch a viniči, ktoré boli datované približne do roku 33 n. l. – teda do obdobia, ktoré sa zvyčajne spája s Ježišovou smrťou.

Stasolla tiež poukazuje na to, že hrobky vytesané do skaly svedčia o tom, že toto miesto v minulosti slúžilo ako pohrebisko. Evanjeliá podľa Matúša, Marka a Lukáša opisujú Ježišov hrob ako hrobku vytesanú do skaly – čo je detail, ktorý takisto sedí.

Napriek týmto faktom, zatiaľ naďalej nie je žiadny nezvratný dôkaz

Tieto nálezy neposkytujú vedecký dôkaz, že Ježiš bol pochovaný na mieste, kde dnes stojí Chrám Božieho hrobu. Neexistuje žiadny nápis, ktorý by to potvrdzoval, a chýbajú aj dôkazy o tom, že by táto pohrebná komora bola predtým nepoužitá, alebo že patrila Jozefovi z Arimatie – mužovi, ktorý podľa evanjelií uložil Ježiša do svojho vlastného, ​​nového hrobu vytesaného do skaly.

Navyše, zatiaľ sa nepodarilo presne datovať zvyšky rastlín do obdobia ukrižovania.

Vykopávky teda definitívne neodpovedajú na otázku, kde bol Ježiš v skutočnosti pochovaný. Dokazujú však, že toto miesto – ktoré kresťania uctievajú už celé stáročia – má geografické a archeologické charakteristiky zodpovedajúce opisom v Novom zákone.