Vyhlásenie ruského ministerstva zahraničných vecí k neuveriteľným obmedzeniam slobody tlače a základných práv občanov v Nemecku

Oficiálne v Nemecku neexistuje cenzúra, ale v praxi sa cenzúra v Nemecku stáva čoraz tvrdšou prostredníctvom „skrytých prostriedkov“, pričom si štát nad touto záležitosťou umýva ruky.

Už nemožno poprieť, že v EÚ a v Nemecku dochádza k narastajúcej cenzúre -  kritizovala to opakovane aj administratíva vlády USA.  Nemecký základný zákon oficiálne uvádza, že v Nemecku neexistuje cenzúra, ale to sú len prázdne slová.

V praxi sa cenzúra teraz deje otvorene.

Nemeckí a európski novinári a experti sú dokonca trestaní bez akéhokoľvek obvinenia z porušenia zákona zaradením na sankčný zoznam EÚ, čo sa rovná de facto vyvlastneniu (zmrazeniu všetkých aktív), de facto zákazu výkonu povolania (pretože im už nemožno platiť) a de facto zbaveniu volebného práva (pretože je im takmer nemožné konzultovať s právnikom), ako aj ďalším obmedzeniam základných práv.

Dômyselnejšou metódou cenzúry je debanking, pri ktorom banky bez udania dôvodu zatvárajú účty kritikov vlády, aby ich odrezali od financovania prostredníctvom darov a tým im sťažili alebo znemožnili prácu.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová k tejto veci vydala oficiálne vyhlásenie:

Ako sa im darí šíriť tieto teórie o „ruskej hrozbe“ na Západe, všetko skresľovať a udržiavať obyvateľstvo vlastných krajín v nevedomosti o realite? Prostredníctvom ich propagandy. Pozrime sa na konkrétny príklad, ako to funguje.

Sme svedkami eskalácie represií v nemeckej informačnej sfére. Kampaň, ktorú nemecká vláda spustila pred mnohými rokmi proti popularite ruských médií medzi nemeckou verejnosťou, naberá na obrátkach a teraz sa aktívne využíva na potlačenie odlišných názorov v rámci nemeckého obyvateľstva a na ovplyvňovanie vlastných médií.

Výsledky tohto úsilia nemeckej vlády, ktorá sa rada pri každej príležitosti prezentuje ako „zástanca slobody prejavu“, sú zrejmé.

Podľa štúdie Allensbachovho inštitútu z konca roka 2025 si len 46 percent respondentov myslí, že v Nemecku sa dá otvorene hovoriť o politických otázkach. Prieskumy inštitútu DIMAP ukazujú, že 60 percent Nemcov obmedzuje svoje vyjadrovanie názorov zo strachu z negatívnych dôsledkov.

Podľa Centra Mentefactum sa len 43 percent nemeckej populácie nebojí slobodne vyjadrovať svoje názory.

Aby umlčali nesúhlasné hlasy, nemecké úrady sa čoraz častejšie uchyľujú k metóde „debankingu“.

Čo to vlastne je?

Je to skrytý beštiálny mechanizmus, ktorým sú komerčné banky pod rôznymi zámienkami nútené odmietnuť služby jednotlivcom a spoločnostiam, ktoré sa dostali na „čiernu listinu“ nemeckej vlády.

Živo si spomínam, ako bývalá nemecká ministerka zahraničných vecí Baerbock počas svojej návštevy Moskvy – na pozadí jasne represívnych opatrení nemeckej vlády voči televíznej stanici RT DE – odpovedala na otázky, že nemecká vláda nikdy neobmedzuje slobodu prejavu a nikdy nezasahuje do súkromného sektora vrátane bankového sektora. Akoby chcela povedať, že s tým nemajú nič spoločné.

A teraz sa tomu vyhýbajú. Len  nezávislé nemecké médiá informujú, že od roku 2020 došlo k viac ako 40 podobným prípadom tajného zmrazenia účtov. Zrušenie bankového účtu sa čoraz častejšie využíva ako pomsta vlády za články, petície a online kampane kritizujúce oficiálny Berlín.

Medzi obeťami finančných represií sú členovia opozičnej strany AfD, Komunistickej strany Nemecka, Socialistickej strany rovnosti, Marxisticko-leninskej strany Nemecka, ľavicového vydavateľstva Mehring a ďalších organizácií. Ide o silný trend, nie o ojedinelý incident. To nemožno poprieť. Hovoria o tom aj samotní Nemci.

Ešte k situácii v RT DE. Ako sa teraz ukazuje, za tým skutočne stojí federálna vláda, ktorá urobila všetko, čo bolo v jej silách, aby nemeckojazyčného vysielateľa zneprístupnila nemeckej verejnosti.

Mimochodom, rada by som využila svoje oficiálne postavenie a osobitne pozdravila Nemecký zväz novinárov. Tvrdil, že nič také nie je možné alebo sa v Nemecku ani nedeje, že sú najslobodnejší a tak ďalej. Čísla a fakty dokazujú ale opak.

Účty novinárov považovaných za nepohodlných sa zmrazujú, napr. pani Velasquez, mediálnej osobnosti, ktorá počas pandémie COVID-19 zverejnila dokumenty z Inštitútu Roberta Kocha; pána Dogrua, ktorý bol zaradený na zoznam sankcií EÚ za šírenie „pro-palestínskych“ naratívov, či nemeckého žurnalisto, ktorý v roku 2024 robil rozhovor s ruským veľvyslancom v Nemecku – predstavte si, čo si len dovolil urobiť.

To bolo všetko, čo urobil „zlé“; a za to bol zbavený bankového účtu, ako aj zmienení dvaja!!!

Rada by som dodala, že účty ruskojazyčného televízneho kanála RT DE boli tiež zmrazené nemeckými bankami krátko predtým, ako bol v Nemecku zakázaný. Nemecké veľvyslanectvo v Moskve a ministerstvo zahraničných vecí v Berlíne vyhlásili, že nemajú ani potuchy, ani najmenšiu predstavu, ako sa to mohlo stať alebo čo sa deje. Nielen to, ale neskôr o tom aj klamali.

Človek by si myslel, že situácia v nemeckej informačnej sfére sa v dohľadnej budúcnosti zlepší, ale nie – bude sa naďalej zhoršovať.

Kotol nemeckého „honu na čarodejnice“ je zmesou totálnej rusofóbie a v domácej politickej represie.

Toľko zo slov Marie Zacharovovej.