192. časť: Veľkomoravská ríša a jej mudrc; moje románovo-faktografické rozprávanie

„Drahá Svetlana, si nielen prekrásna žena, akej niet páru, ale nosíš v sebe aj neuhasiteľný smäd po dosiahnutí múdrosti a poznania, a to ťa robí naozaj neobyčajnou a výnimočnou ženou. Veď v tvojej domovine, ktorá sa už opäť stala aj mojou - je výučba a poznanie a poznávanie rôznych vedomostí ešte takmer celkom vecou neznámou a neprebudenou.

A práve to je veľkou úlohou vierozvestov Konštantína a Metda, ale i mojou, prebudiť to všetko a potom i rozvinúť v Staroslovákoch, a tak ich pozdvihnúť na úroveň vyspelých Byzantíncov i Frankov. Je to naozaj veľmi vznešená úloha, ktorej sa budem venovať zo všetkých sil, ktoré sú vo mne.“

Nadšene sa ozval Svätoň a jeho oči žiarili radosťou a nadšením. Vzplanul v ňom, hlboko v jeho vnútri, úplne nový oheň, aký dosiaľ nepoznal a ktorý sa v ňom rozhorel, keď v sebe objavil svoje slovanské korene a veľmi si prial, aby jeho  žiara raz vysoko pozdvihla ducha múdrosti v jeho národe – v jeho Staroslovákoch.

Svetlana počúvala jeho slová s tichou radosťou a povedala:

„Miláčik môj, naši bohovia a či Boh kresťanský vložil do tvojich rúk naozaj vzácne a jedinečné posolstvo, aby si hlásal svojmu národu nielen vieru v pravého Boha, ale ho aj vyučoval pre neho novým, nim ešte nepoznaným a neobjaveným veciam.“

„Áno, viem to veľmi dobre a mal som pred nejakým časom aj veľmi živý sen, ktorý mi toto posolstvo potvrdil. V tom sne som videl, ako sa nado mnou vznášala  ženská bytosť na krídlach a držala v rukách otvorenú knihu. Na jej čele bolo napisané slovo SOFIA – a to je starogrécka bohyňa múdrosti. Odovzdala mi ju ako dar a povedala, že to je kniha, z ktorej mám učiť nevediacich a neznalých, s ktorými odteraz budem žiť.

Ešte by som ti chcel povedať, že skutočná múdrosť najväčších mudrcov nespočívala len vo veľkom množstve vedomostí, ktoré mali, ale aj v schopnosti, že si vedeli priznať aj svoje nedostatky a chyby a že vedeli učiť ľudí v hlbokej pokore, bez vyvyšovania sa a preto nepoznali pýchu a ani po sláve netúžili.

Lebo tí skutočne praví mudrci vedia dobre, že len vtedy je možné popracovať na ich odstránení.

Viem, láska moja, že v tebe budem nachádzať po celý život mnoho radosti a potešenia.“

# # # # # # # # # # # # #

Keď sa v ten večer už chystali o neskorej hodine ísť spať, tak sa odrazu na dverách izby ozvalo zaklopanie. Bol to jeden z nočných strážcov.

Prišiel Svätoňovi ohlásiť, že v túto neskorú nočnú hodinu dorazil na hradisko rýchly dôverný posol od kniežaťa Svätopluka. Priniesol Svätoňovi správu, že už zajtra popoludní príde na hradisko nitrianske knieža.

Bola to naozaj prekvapujúca a nečakaná návšteva, lebo Svätopluk sa pred svojimi veľmi zriedkavými návštevami u Svätoňa vždy ohlasoval niekoľko dní pred svojím príchodom dobre vediac, že ten je dosť často aj viac dní na výjazdoch po krajine.

Posol Svätoňovi oznámil, že knieža je už na ceste, lebo cieľom jeho výjazdu je aj návšteva vladyku Dobromíra. A využije to na to, aby urobil malú odbočku na krátku návštevu Svätoňa. Keď vyslovil meno vladyku, tak sa úctivo uklonil pred Svetlanou, ktorú dobre poznal a vedel aj o jej rodinnom vzťahu s Dobromírom.

Pri slovách posla sa na tvári Svätoňa objavil nepatrný, sotva zbadateľný mráčik – mal rád Svätopluka a veľmi si ho vážil a teraz sa nad ním krátko zamyslel.

Bol presvedčený, že bol najschopnejším mužom v celej Veľkej Morave. Bol si istý tým, že len on bol schopný vybudovať pre ňu tak potrebné základy silnej štátnosti a v nej spojiť a zjednotiť aj všetky okolité a početné malé i veľké slovanské kmene.

A musí to urobiť za pomoci solúnskych bratov a aj jeho, podobne a či presne tak, ako to voľakedy urobil v Rímskej ríši, ktorá už mala veľké trhliny, cisár Konštantín Veľký. Ten využil obrovskú všetko a všetkých spájajúcu silu, akou disponovalo kresťanstvo, a tak na nejaký čas upevnil ríšu a obnovil jej vnútornú silu.

Nedostatkami Svätopluka bola jeho veľká prchkosť a výbušnosť, ako aj netrpezlivosť. A tiež sa nevyznačoval veľkou vzdelanosťou. Mal však v sebe obrovskú, nikdy nevyhasínajúcu energiu. Veľmi dôležité bolo, že sa vedel rýchlo a správne rozhodovať. Bol vodcovským typom, ktorý sa vyznačoval veľkou a strhujúcou udatnosťou.  

Pokračovanie nasleduje