Všemocná cenzúra: Z Izraela sa v súčasnosti dostáva do vonkajšieho sveta len útržkovitý a skreslený obraz reality, PLNÝ KLAMSTIEV A POLOPRÁVD!

Ešte po prvom dni zákerného prepadnutia Iránu Izraelom a USA, keď izraelské médiá sa predbiehali v ošiali nad „vysoko úspešným a viťazným“ bombardovaním  prekvapeného a zaskočeného Iránu (veď v tom čase ešte prebiehali diplomatické rokovania mezi medzi  zástupcami Iránu a USA), tak nbola žiadna cenzúra. 

Ale už len o niečo neskôr, keď Teherán spustil svoje odvetné a úspešné útoky, tak izraelská vojenská cenzúra tak prísne obmedzila tok informácií, že aj akreditovaní zahraniční korešpondenti sotva dokážu spoľahlivo dokumentovať udalosti v teréne.

Vedúci zamestnanec medzinárodnej mediálnej spoločnosti povedal izraelskému investigatívnemu časopisu +972 Magazine, že úrady často nehlásia dopady alebo škody po útokoch – a to ani v prípade, že ciele boli zasiahnuté.

Jeho verdikt: Správy Izraelu o tejto vojne nie sú pravdivé.

Medzitým Tel Aviv naďalej tvrdí, že Irán strieľa na Izrael kazetovú muníciu. Napríklad agentúra Associated Press s odvolaním sa na „anonymného izraelského vojenského dôstojníka“ uviedla, že polovica rakiet vypálených na Izrael je vybavená kazetovou muníciou. Tá je medzinárodne zakázaná.

Je známe, že Teherán používa rakety Khorramshahr, ktoré okrem hlavnej bojovej hlavice dokážu kontrolovaným spôsobom vystreliť až 80 ďalších rakiet.

Podľa analýzy bezpečnostného analytika Ibrahima Jalala, ktorá odráža situáciu k polnoci 17. marca, Irán od začiatku vojny vypálil na ciele v celom regióne viac ako 5 175 projektilov. Z nich bolo 310 rakiet a viac ako 530 dronov – približne 17 percent všetkých útokov – namierených na Izrael.

Skutočný rozsah škôd je ťažké vyčísliť, a to aj preto, že Izrael systematicky obmedzuje svoju dokumentáciu.

Úrad Izraela pre vojenskú cenzúru, podriadený armádnej spravodajskej službe, vyžaduje, aby médiá vopred predložili všetok obsah týkajúci sa miest dopadov, zásob stíhacích rakiet, systémov protivzdušnej obrany a operačných zraniteľností.

Tieto požiadavky na cenzúru platia od Šesťdňovej vojny v roku 1967, ale v súčasnom konflikte sa uplatňujú oveľa prísnejšie.

Čo to v praxi znamená, ilustruje prípad dvoch novinárov CNN Türk. Keď 3. marca iránska raketa zasiahla svoj vojenský cieľ a šrapnely zasiahli susednú školu, spravodajstvo bolo povolené iba zo školy. Dvaja novinári boli zatknutí za to, že počas živého vysielania natáčali aj vojenské veliteľstvo v Tel Avive. 

Oficiálne potvrdený počet obetí v Izraeli sa tak pohybuje okolo 15 – čo je vzhľadom na súčasný stav informácií ťažké overiť. Ale jeviac ako isté, že ich počet je oveľa vyšší.

Zatiaľ čo sa Tel Aviv snaží kontrolovať tok informácií, špekulácie o mieste pobytu premiéra Benjamina Netanjahua kolujú na sociálnych sieťach už viac ako týždeň. Východiskovým bodom bola jeho nápadná neprítomnosť: 

Po prvom marci sa Netanjahu objavoval iba prostredníctvom videosprávy a správy o zmeškaných zasadnutiach kabinetu – Indian Economic Times uvádza sedem po sebe – čo fámy o jeho smrti ešte viac podnietilo. Tel Aviv reagoval protivideami.

Jedno z nich, zverejnené minulú nedeľu, ukazuje Netanjahua v jeruzalemskej kaviarni. V ňom sucho komentuje fámy o jeho smrti: „Umieram od chuti na kávu.“

Kaviareň Sataf potvrdila jeho návštevu fotografiami na Instagrame. Nasledovali ďalšie videá – prechádzka Jeruzalemom, pozdrav iránskemu ľudu na Nowruz.

Videá však špekulácie len málo vyvrátili, najmä preto, že na Netanjahuovom prste je nápadný miznúci prsteň, ako aj šálka kávy, ktorá sa napriek jeho pohybu pri pití nevyprázdni.

Chatbot s umelou inteligenciou Grok pôvodne označil video z kaviarne za 100 % falošné – neskôr však v inom kontexte prezentoval fámy ako vyvrátené.