204. časť: Veľkomoravská ríša a jej mudrc; moje románovo-faktografické rozprávanie

Potom sa už Timur veľmi rýchlo stal najdôležitejším špiónom Ľudovíta Nemca vo Veľkomoravskej ríši a kráľ počúval jeho rady a odprúčania vždy veľmi pozorne a sa nimi takmer bezvýhradne vždy aj riadil.

A tak to bolo aj v tomto prípade, keď Ľudovít odpovedal Timurovi na jeho nový návrh:

„Dobre, súhlasím s tým. Ak sa ti podarí doviesť toho muža ku mne, sem do Rezna, a to bez toho, aby Svätopluk čo len tušil, čo sa s ním stalo, tak ťa potom naozaj kráľovsky odmením.“

Ľudovítovi zahral na tvári spokojný úškrn vidiac ako sa Timur šťastím rozžiaril a potom sa ho ešte opýtal:

„Koľko mužov budeš na to potrebovať, aby sa jeho únos podaril?“

„Ak by mi vyšlo všetko presne tak, ako som si to premyslel a aj naplánoval, tak by na to postačili aj dvaja. Avšak pre istotu, ak by mi prišlo do cesty niečo nečakané a nepredvídané, tak bude lepšie, keď ma budú sprevádzať šiesti zdatní a aj udatní a na všetko pripravení bojovníci.“

„A ako si to celé vymyslel a ako si predstavuješ sa ho niekde zmocniť?

Opýtal sa zverdavo svojho špióna kráľ Ľudovít a ešte dodal:

„Určite ho všade na každom kroku sprevádzajú zdatní ozbrojení muži. Pre Svätopluka je predsa – ako si to aj sám naznačil - veľmi dôležitým človekom.“

„Samozrejme, že je to tak, môj kráľ, ako vravíš. Je naozaj veľmi dobre chránený a strážený. A musím povedať, že to by skutočne bolo veľmi ťažké, ak dokonca nie nemožné dostať sa na neho, keď je neustále strážený, lebo na to by bolo treba takpovediac malú armádu.

Ale ja som sa dozvedel, že existuje skvelá príležitosť na jeho únos. A síce v jedinom prípade, keď je celkom sám, lepšie povedané, keď je nie celkom obklopený svojimi strážcami.

Tí totiž vtedy na neho čakajú obďaleč, nejakých sto krokov vzdialení. To preto, lebo v tom čase sa zvykne stretávať v lese pri malom jazierku so svojou krásnou milenkou. To miesto ich stretávania sa je neďaleko jeho hradiska.

Tam je potom sám vo dvojici so svojou devou. A práve na tom mieste ho prepadneme, ale musíme to urobiť veľmi rýchlo a veľmi šikovne a bez akéhokoľvek hluku tak, aby sme na seba neupozornili jeho strážcov.

Dôležité bude urobiť to tak, aby sme pritom plne využili moment prekvapenia a musíme sa ich zmocniť súčasne a urobiť všetko pre to, aby nevydali ani hláska. Jeho milenku potom hneď zabijeme, čo mi je trochu ľúto, lebo by som sa s takou kráskou rád trochu pohral. Jeho uspíme prastarým osvedčeným avarským prostriedkom, z ktorého stačí vliať niekomu do hrdla čo len pár kvapiek a už aj omámený veľmi tvrdo zaspí.

Potom musíme z miesta činu čo najrýchlejšie zmiznúť čo najďalej a využiť čo najlepšie čas, ktorý budeme mať k dispozícii na to, aby sme sa nerušene vzďalovali. Lebo to určite nejaký čas potrvá, kým jeho strážcovia z jeho dlhej neprítomnosti znervóznejú natoľko, že sa odvážia ho ísť rušiť pri jeho milostných hrách s milenkou.

Potom určite ešte potrvá nejaký čas, kým sa z nečakanej hrôzy z toho čo sa im stalo, spamätajú a kým sa následne dohodnú na tom, čo podniknú. A to bude istotne trvať dlho, veď predsa nebudú ani len tušiť, kto a prečo niečo také strašné vykonal a ešte menej budú tušiť, ktorým smerom sa majú vydať, aby svojho veliteľa išli hľadať.

A okrem toho je veľmi pravdepodobné, že ho vôbec nepôjdu hľadať, ale že v obave o svoje hlavy, o ktoré by ľahko mohli prísť za to, že dopustili niečo také, sa sami vydajú na útek.

Na našich skvelých koňoch sa odtiaľ budeme rýchlo vzdaľovať a náš zajatec bude v hlbokom bezvedomom spánku uložený v špeciálnom zabalení na silnom a vytrvalom koni, ktorý dokáže poľahky uniesť dvoch mužov. Zo svojho umelého spánku sa preberie, až vtedy  keď už budeme u teba v  Rezne, kráľu môj.“

„Takže, ako  vidím a či ako počúvam, tvoj plán naozaj znie veľmi dobre. Preto už je dosť rečí – povedal si mi všetko dôležité, a tak sa teraz už rýchlo vydaj na svoju nebezpečnú dobrodružnú cestu do Veľkej Moravy a priveď mi neporušeného a celého toho zázračného muža - toho slovansko-byzantského muža.

Ale ak by tvoj naozaj skvelý a dobre premyslený plán predsa len nevyšiel – v čo nechceme veriť – tak sa musíš postarať o to, aby mi potom tento muž už nemohol nijako škodiť. A ty už vieš veľmi dobre, čo to pre neho v takom prípade bude znamenať.

A teraz nech ti moji sluhovia pripravia všetko to, čo potrebuješ na cestu.“

# # # # # # # # # # # # # 

Bol horúci letný deň a nad Vindobonou žiarilo slnko z úplne jasného modrého neba. Blížilo sa poludnie a tým aj čas obeda, keď odrazu zaznelo prenikavé udieranie všetkých kostolných zvonov v meste. Bol to signál, že k opevnenému mestu sa blíži od neďalekých brehov Dunaja silný nepriateľ.

 Pokračovanie nasleduje