Veľmi perfídne bola naplánovaná táto dramatická energetická kríza a zároveň bola tvrdo ideologicky presadzovaná !!!

Súčasná energetická kríza je výsledkom rokov istých politických rozhodnutí – a teda zámerne vytvorenej a plánovanej situácie. Cieľom je radikálna transformácia energetického systému. Dôsledky, ktoré prinesie: chudoba, deindustrializácia a erózia občianskych slobôd.

Politici a médiá majú na súčasný nárast cien energií jednoduchú odpoveď (nie je nedostatok energií!): vojna proti Iránu a následná kontroverzia okolo Hormuzského prielivu. To je však v najlepšom prípade len polovica príbehu. Súčasná energetická kríza nie je dôsledkom geopolitiky, ale skôr výsledkom „zelenej energetickej transformácie“.

Od prelomu tisícročí Nemecko presadzuje postupné vyraďovanie jadrovej energie a uhlia bez toho, aby obnoviteľné zdroje energie dokázali túto medzeru zaplniť. Veterné a solárne elektrárne dodávajú elektrinu iba vtedy, keď fúka vietor alebo svieti slnko.

 Nedostatok základnej energie bol kompenzovaný dovozom ruského plynu. Táto závislosť bola potom politicky prerušená. Dodávka bola umelo znevýhodnená. Demolácia Nord Streamu je toho symbolom.

Nasledovalo postupné vyraďovanie jadrovej energie. Tri stále prevádzkované, bezpečné jadrové elektrárne v Nememcku boli odstavené, hoci mohli poskytovať dostupnú elektrinu s nízkymi emisiami CO₂. Ceny elektriny a plynu v Nemecku sú v porovnaní s inými európskymi krajinami extrémne vysoké. Preto priemyselné spoločnosti (ako napr.koncern BASF) presúvajú výrobu do zahraničia alebo ju znižujú. Domácnosti platia rekordné účty, zatiaľ čo politici riešia symptómy ťažkej krízy iba dotáciami a neuspokojivou cenovou reguláciou.

V nedávnom video rozhovore nemecký energetický expert a bývalý politik SPD Fritz Vahrenholt jasne a stručne s použitím čísel a časových osí vysvetľuje, ako sa Nemecko dostalo do tejto energetickej krízy.

 Ešte pred rokom 2010 energetickí ekonómovia poukazovali na to, že rozširovanie obnoviteľných zdrojov energie bez dostatočnej skladovacej a záložnej kapacity by nevyhnutne viedlo k nedostatku. Napriek tomu  sa pozornosť sústredila na „Zelenú dohodu“ EÚ, ktorá viedla k ďalším reguláciám a zákazom – od povinnej výmeny vykurovacích systémov až po postupné vyraďovanie spaľovacích motorov.

Odstavenie jadrových elektrární, blokovanie terminálov skvapalneného zemného plynu (LNG) až do poslednej chvíle a odpor voči novým projektom v oblasti plynu alebo dokonca jadrovej energie neboli náhodné.

Boli to ideologické ciele, ktoré boli dôsledne implementované. Zároveň boli miliardy investované do veterných a solárnych elektrární, ktorých skutočný príspevok k bezpečnosti dodávok zostáva obmedzený, pretože rozširovanie siete a technológie skladovania energie zaostávajú.

A nový šok z cien energií s tým dokonale súvisí. „Zmena prostredníctvom úsporných opatrení“ je nevyslovené motto v Bruseli a medzi klimatickými mimovládnymi organizáciami. Hroziace energetické lockdowny sú potom logickým dôsledkom tejto ideológie. Úsporné opatrenia sa vynucujú, pretože len veľmi málo ľudí sa dobrovoľne vzdá svojej slobody pohybu.

Táto zorganizovaná energetická kríza, z ktorej teraz možno viniť aj Trumpa, má za cieľ presadzovať tento spoločensko-politický projekt. Nie (len) prostredníctvom lockdownov, ale jednoducho prostredníctvom vysokých cien energií. Ak budete musieť zaplatiť viac ako tri eurá za liter paliva, správanie mnohých ľudí sa zmení. Cesty potom budú patriť len tým, ktorí si môžu ľahko dovoliť natankovať. To sa považuje za „udržateľné“.

Nejde však len o mobilitu. Energeticky náročné potraviny, ako sú ryby a mäso, sa stanú luxusom len pre bohatých. Zvyšok môže jesť mäso vypestované v laboratóriu.

Bývalý politik SPD sa zasadzuje za druhú energetickú transformáciu: predĺženie prevádzkovej doby alebo výstavbu nových jadrových elektrární, urýchlenie rozširovania plynovej a neskôr vodíkovej infraštruktúry a stanovenie realistických cieľov pre rozširovanie obnoviteľných zdrojov energie, ktoré neohrozia bezpečnosť dodávok. Pragmatizmus namiesto ideológie. Zostávajúci plynovod Nord Stream by mal tiež zohrať svoju úlohu. To je jeden z dôvodov, prečo Maďarsko vyzýva na „zrušenie sankcií voči ruským energetickým spoločnostiam“.

Aj to by bolo politicky uskutočniteľné. Namiesto toho politici a médiá šíria strach z údajného nedostatku energie a nevyhnutnej energetickej krízy. Ale to je lož. Kríza je politicky vyrobená a hromadí sa už roky. Útok na Irán je ďalším  príspevkom k „energetickej transformácii“ so všetkými jej brutálnymi dôsledkami zasahujúcimi občanov EÚ.

Vahrenholt vysvetľuje aj to, ako závislosť od dovozu z Kataru alebo USA po ruskom embargu ani neznížila ceny, ani neznížila závislosť. Zároveň sa ďalej zrýchľuje rozširovanie obnoviteľných zdrojov energie. Stabilita siete už dosahuje svoje limity – nielen v Španielsku, kde už došlo k rozsiahlemu výpadku prúdu.