Veľké prekvapenie pre historikov: Národ obávaných jazdeckých bojovníkov, Huni, nemá pôvod v Ázii – neprišli do Európy odtiaľ

Huni prišli do Európy okolo roku 370 až 375 n. l. Ich nezadržateľná invázia spustila takzvané obdobie veľkého sťahovania národov a viedla aj k úteku germánskych kmeňov, ako napríklad Gótov, pred nimi.

Možno povedať, že ako „ľudské cunami“ prenikli až do rímskych miest! Huni predstavujú pre historikov až dodnes veľkú záhadu. Teraz výskumníci bližšie preskúmali pôvod tejto zvláštnej etnickej skupiny. Huni neobyčajne surovo terorizovali veľkú časť Európy po svojej invázii v roku 370.

Nedávno ale výskumníci našli nové a veľmi prekvajúce indície o pôvode týchto bojmi zocelených jazdcov na koni. Naznačujú, že na rozdiel od predchádzajúcich predpokladov predkovia Hunov nepochádzali z ázijských stepí, ale prevažne z Európy.

Hunská ríša sa v Európe rýchlo rozširovala, ale mala krátke trvanie. Po smrti ich vodcu Attilu v roku 453 sa rýchlo rozpadla. Huni však počas svojich výprav vyhnali germánske kmene z ich regiónov, kde už boli dlho usadené, čím v neskorej antike spustili migráciu národov, ktorá významne formovala kontinent v nasledujúcich storočiach.

Pôvod Hunov je medzi odborníkmi predmetom diskusií. Niektorí veria, že pochádzajú z etnika Xiongnu, bojovných mongolských kočovných jazdcov. Xiongnu kedysi ovládali rozsiahle územia v Strednej Ázii. Xiongnuská ríša sa však rozpadla okolo roku 100, necelých 300 rokov predtým, ako sa Huni objavili v Európe.

V rámci svojej štúdie výskumníci preskúmali pozostatky 370 jedincov, ktorí žili medzi 2. a 6. storočím. Ich hroby sú roztrúsené po širokom území, od mongolskej stepi a Strednej Ázie až po Karpatskú kotlinu so stredom v dnešnom Maďarsku. Niektoré z lokalít vykazujú typické znaky hunských hrobov, ako napríklad konské postroje ako hrobové predmety.

Výskumníci porovnali špecifické časti DNA jednotlivcov. Tieto takzvané IBD segmenty („identita podľa pôvodu“) naznačujú spoločných predkov. „Prekvapivo len niekoľko z týchto jedincov z hunského obdobia v Európe zdieľalo segmenty IBD s niektorými z najvyššie postavených členov cisárskej elity neskorej Xiongnuskej ríše,“ hovorí archeogenetik Guido Alberto Gnecchi-Ruscone z Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu.

Podľa štúdie genetická výbava väčšiny ľudí nevykazuje žiadne stopy východoázijského pôvodu, ale skôr naznačuje pôvod z miestnych východoeurópskych etnických skupín. Zsófia Rácz, spoluautorka štúdie z Univerzity Eötvösa Loránda v Budapešti, hovorí: „DNA a archeologické nálezy ukazujú mozaiku predkov, čo naznačuje skôr zložitý proces mobility a interakcie než masovú migráciu.“