Velenie ukrajinskej armády v Chersone zrušilo akreditáciu viacerým západným žurnalistom – zrejme sa odvážili písať to, čo „nemali“

Oficiálne oznámenie velenia armády v Chersone znelo nasledovne:

„V poslednom čase niekoľkí pracovníci médií ignorovali naše varovania a zákazy a bez súhlasu našich veliteľov a príslušných armádnych PR-oddelení svojvoľne realizovali svoje spravodajské aktivity.

Konali tak skôr ako boli ukončené naše stabilizačné opatrenia.“

Vyhlásenie bolo urobené na facebooku ukrajinského generálneho štábu.

Aké sú tie tzv. stabilizačné opatrenia, to štáb nekomentuje.

Je veľmi pravdepodobné, že ide o „vyčisťovanie“ území od „zradcov“ a „kolaborantov“ – k tomu viac dole nižšie.

Ktorí a koľkí žurnalisti boli postihnutí zrušením ich akreditácie v Chersone nie je zatiaľ známe. Isté je to, že medzi nimi boli minimálne šiesti z televíznych vysielačov CNN a Sky News. Všetci tak stratili povolenie informovať o niečom, čo sa týka ukrajinskej armády a jej činov.

Podľa všetkého žurnalistov bolo viac ako dvadsať.

Informáciu o zrušení akredácie publikoval aj nemecký mainstream. Medzičasom sa niektoré jeho médiá už odvažujú občas prinášať aj kritické informácie o ukrajinskej armáde.

V tomto prípade treba vychádzať z toho, že zmienení západní žurnalisti objavili niečo tak hrozné, čoho sa dopustila ukrajinská armáda, že napriek svojmu profesiálnemu sa zapredaniu prozápadnému mainstreamu, im zbytky ich svedomia napokon prikázali o tom písať a informovať.

Je veľmi pravdepodobné, že niekto domáci a dobre znalý pomerov im dal informáciu a umožnil aj príchod do Chersonu, čo je bez pomoci pre cudzích žurnalistov prakticky nemožné.

Že takéto úvahy sú veľmi pravdepodobne realitou, vyplynie z ďalších riadkov, kde citujem nemeckého žurnalistu, ktorý žije v Rusku viac ako 15 rokov a hovorí plynule rusky a je znalcom Ruska i Ukrajiny, a to po každej stránke:

„Toto západné médiá zamlčiavajú – v mojom článku z 11. novembra som na príklade malého mesta Snigirevka informoval o tom, že Ukrajina nepúšťa žiadnych žurnalistov  na územia, ktore opäť dostala pod kontrolu.

To zdôvodňuje tým, že je nevyhnutné najprv urobiť „filtrácie“ a vtedy tam nechce mať žiadnych žurnalistov (okrem vlastných spoľahlivých), v iných prípadoch, zas tvrdí, že najprv musia byť odstránené míny, a to môže trvať dlho.

O „filtráciách“ sa Západ nezmieňuje ani slovom, hoci oficiálne ukrajinské zdoje o nich informujú. „Filtrácie“ sú hľadaním „ruských kolaborantov“, pričom pritom neplatia žiadne štátoprávné normy. Jednoduchí vojaci rozhodujú svojvoľne sami, kto je „ruský kolaborant“. A často sú v zmysle stanného práva ihneď zastrelení, ako to otvorene hovoria aj poradcovia Zelenského. Je preto „pochopiteľné“, že niečo také nesmú zistiť alebo vidieť cudzí žurnalisti.

O tom všetkom som podrobne v článku z 11. novembra informoval.

Mimochodom, zdôvodnenie, že žurnalisti nemôžu ísť niekde pre míny, ktoré treba odstraňovať je nezmysel. Ukrajina predsa púšťa do sveta obrazy  oslavujúcich ľudí, tešiacich sa z „oslobodenia“, pričom na druhej strane, v iných súvislostiach  tam majú byť míny a preto cudzí novinári majú zakázaný vstup do takých miest. To je paradox non plus ultra!

K tomu ešte zamlčujú západné médiá, medzi nimi aj Spiegel, že obrazy oslavujúcich ľudí v uliciach miest, ktoré ukazujú, nie sú originálne a sú v skutočnosti podvodom, pričom čitatelia nevedia, že mestá v „oslobodených“ regiónoch sú uzavreté z dôvodov „filtrácie“ a  je prísny zákaz vychádzať von a sa zhromaždovať.“

Tak ako Američania všemožne zatajovali brutálne a neľudské  zločiny amerických vojakov počas svojej vojenskej operácie v Iraku, ktorých sa dopustili voči civilnému obyvateľstvu, ako aj na zajatcoch, a nedávali médiám žiadne informácie o nich, tak sa to deje aj v  Ukrajine, ak ide o zločiny ukrajinskej armády.

Nemecký Focus napísal 9.9. 2015 v článku o irackej vojne:

„USA-vojaci, ktorí strieľali len tak z potešenia do nevinných civilistov patrili v Iraku zrejme k všedným javom. A takmer nikdy neboli za to potrestaní.“

Zločinecká vojna USA v Iraku spôsobila, podľa západných expertov, okolo 500 000 mŕtvych – iné zdroje hovoria o viac ako milión mŕtvych.

Žiadny medzinárodný súd za to amerických vojnových zločincov nepotrestal a ani najväčšieho z nich, prezidenta G.W. Busha, hoci na neho právnici mnohých krajín, aj z USA, poslali súdom stovky trestných oznámení.

Taká je americká „spravodlivosť a demokracia“!