193. časť: Veľkomoravská ríša a jej mudrc; moje románovo-faktografické rozprávanie

K Svätoňovi sa Svätopluk vždy správal rozvážne a s patričným rešpektom – nikdy voči nemu neprejavil ani náznak zo svojej dobre známej prchkosti.

Určite aj preto, lebo si veľmi cenil jeho nesmierne poznanie a jeho skúsenosti z ďalekých, jemu neznámych svetov a kultúr. Ich rozhovory sa vždy týkali predovšetkým politiky a dôležitých politických rozhodnutí, ktoré Svätopluk zamýšľal urobiť, a to najmä v súvislosti s Frankami a s ich veľkou ríšou.

Neraz ale, keď im ostal čas, tak Svätoň knieža postupne zasväcoval aj do sveta filozofie starých Grékov a Svätopluk až žasol nad filozofickou múdrosťou ľudí z antiky, ktorí žili viac ako tisíc rokov pred ním. A počúval s otvorenými ústami a nesmiernym údivom nad tým, čo všetko mu Svätoň rozprával o neobyčajnej múdrosti Sokrata, Aristotela, Platona a ďalších veľkých mudrcoch starého Grécka.

Knieža sa veľmi zaujímalo predovšetkým o všetko čo sa týkalo Svätoňových vedomostí o Byzancii, Arábii a Egypta -  veď o Egypte a Arábii sotva niečo dovtedy počul.

Svätoň ale pochopiteľne vôbec nemohol počítať s tým, že práve dnes – v najšťastnejší deň jeho života, keď našiel  svoju životnú lásku k nádhernej  Slovanke, žene, ktorá sa narodila len na skok od domu, kde aj on uzrel svetlo sveta – mu bude oznámené, že už na druhý deň príde k nemu Svätopluk.

Trochu ho to vyviedlo z rovnováhy. Predtým totiž zamýšľal, že v ten deň ostane sám so svojimi novými pocitmi, pocitmi, aké v takej forme ešte nikdy predtým nezažil, hoci dve ženy, jednu v Konštantinopole a druhú v Alexandrii určite veľmi miloval. Avšak to, čo v jeho srdci vznietila Svetlana, to bolo láska,  ktorá bude spaľovať jeho srdce najväčším plameňom lásky po celý jeho život. Tým si bol absolútne istý -  istý tým, že väčšiu lásku by už nikdy viac k žiadnej inej žene nedokázal pociťovať.

Rýchlo sa však upokojil a povedal si, že predsa majú pred sebou ešte celú noc a tá patrí len im dvom, presne tak ako si to obaja želali. Svetlana sa už predtým, ako prišiel Svätoplukov posol, rozhodla, že sa vráti na svoje vladykovské sídlo hneď ráno na druhý deň. Nechcela, aby sa jej ľudia dlho znepokojovali o ňu. Boli síce zvyknutí, že si občas vyšla do okolia celkom sama na svojom koni, ale vždy to bolo len niekoľko hodín a teraz tento čas naozaj poriadne prekročila.

Noc ich preniesla a pozdvihla do úžasného raja rozkoší telesnej lásky. Keď sa ich telá objali a splynuli v dlhej extáze vášní a slastnej  náruživosti, tak sa im obom zdalo, že táto noc sa nikdy neskončí. Ale keď sa už začínalo rozbriežďovať a sa zapalovali ranné zore, tak sa u nich dostavil pocit, že noc sa vôbec ešte poriadne nezačala a že už odrazu končí.

Po krátkych raňajkách sa bozkami a objatiami rozlúčili a Svätoň jej prisľúbil, že ju už za dva alebo tri dni navštívi a že potom ostane pri nej celý týždeň.

Svetlana mu predtým ako sa vyšvihla na svojho vraníka ešte povedala, že sa už nemôže dočkať tej radostnej chvíle, kedy ho predstaví svojim najbližším.

Dohodli sa však ešte počas raňajok, že zatiaľ im ešte nič neprezradí o jeho skutočnom pôvode a o jeho neuveriteľných životných osudoch.

Ešte dlho pozeral za ňou ako ju unášal jej koník do jej domova. Krátko predtým ako mu zmizla z dohľadu zastavila svojho koňa a spolu s ním sa otočila a zakývala mu na rozlúčku.

# # # # # # # # # # # # # 

Boli dve hodiny popoludní. Svätoň stál pred vchodom do svojho hradiska a myslel na to, že bude hovoriť so Svätoplukom aj o tom, koho z rodiny Svetlany môžu zasvätiť do jeho tajomstva.

Už  zanedlho zbadal v diaľke dvoch jazdcov ako sa rýchlym galopom blížili k nemu. Čoskoro v jednom z nich rozpoznal knieža. O niekoľko minút sa už aj vítal s veľkou srdečnosťou so Svätoplukom. Ten prišiel na návštevu k Svätoňovi len s jednym sprievodcom.

Ostatná časť jeho družiny čakala na svojho pána tam, kde sa Orava vlievala do Váhu. Bolo to obľúbené miesto Svätopluka, kde sa vždy nakrátko zastavil, keď bol v tých končinách a vždy odznova mu učarovala priam panoramatická krása tohto romantického kúta Veľkej Moravy.

U svojho poradcu sa chcel zdržať len veľmi krátko. To ale ešte vôbec nemohol tušiť, aké prekvapenie ho u Svätoňa čaká a že sa u neho zdrží podstatne dlhšie ako pôvodne zamýšľal.

Pokračovanie nasleduje