190. časť: Veľkomoravská ríša a jej mudrc; moje románovo-faktografické rozprávanie

29.09.2021 23:37

Takto sme sa dohodli so Svätoplukom, že túto bájku porozprávam ľuďom, ktorí ma náhodne postretnú a boli by zvedaví, kto som, odkiaľ som a čo tu robím.

Vychádzali sme po našom dlhom rozhovore z toho, že tak najlepšie zaistíme moju bezpečnosť, pretože keby som býval na jeho dvore, tak by čoskoro  každý vedel kto  som a odkiaľ som prišiel a potom by sa nejeden dovtípil, čo pre neho robím.

To by sa potom mnohým stalo tŕňom v oku. Predovšetkým Frankom, ale aj viacerým Byzantíncom. No a celkom istotne aj Rastislavovi.

Žiaľ, ale ani Slovania nie sú ideálni ľudia – lebo závisť, zloba, úklady a zrada nie sú im vôbec cudzie.

Svätopluk mi povedal, že ak by  tunajší ľudia poznali moje tajomstvo, tak by sa medzi nimi určite našiel nejeden, ktorý by sa ma mohol pokúsiť uniesť a potom by ma chcel za bohatú odmenu odovzdať Frankom alebo aj prípadne Rastislavovi a či dokonca hoci aj jemu samému, lebo by sa dovtípil, že som pre neho dôležitý.

Svetlana počúvala jeho rozprávanie veľmi pozorne a jej rozšírene zreničky prezrádali ako veľmi obdivovala tohto muža. Jej údiv nepoznal hraníc – veď aký to len bol užasný a tajuplný muž a v akých zvláštnych a vzrušujúcich súvislostiach prebiehal celý jeho doterajší život.

A koľko v ňom len bolo poznania a vedomostí, to mohla len tušiť. No a o jeho neobyčajných zážitkoch a skúsenostiach sa postupne dozvedala čoraz viac.

Cítila s ním úžasnú spojitosť a zároveň pociťovala k nemu bezhraničný obdiv. Niečo také sa jej stalo po prvý raz.

Nikdy predtým k žiadnemu mužovi nevzhliadala s takým obrovským rešpektom a zároveň aj v obrovskej láske. Bol mužom, ktorého hlava sa zadala byť studnicou nevyčerpatelného poznania, pritom zároveň bol ale aj takým mužom, ktorého srdce bolo preplnené láskou a hlbokým ľudským porozumením.

Niečo ale vedela už teraz s absolútnou istotou a síce to, že sa od neho chce naučiť a dozvedieť čo najviac z toho, čo vedel a poznal on. A bude sa všetko učiť s veľkou radosťou a nadšením od tohto fascinujúceho muža, ktorý bol svojím spôsobom jej rodinou dokonca už hneď vtedy, keď prišla na tento svet – veď v Drevni boli všetci navzájom spríbuznení.

„Som naozaj ale veľmi prekvapená“,

ozvala sa Svetlana, keď Svätoň skončil svoje dlhé rozprávanie a pokračovala:

„že Svätopluk sa s vaším tajomstvom nezdôveril ani len môjmu švagrovi vladykovi Dobromírovi, s ktorým je už dávno veľmi úzko spriaznený.“

Svätoň sa usmial, nežne jej pohladil líce a povedal:

 

Pokračovanie nasleduje