183. časť: Veľkomoravská ríša a jej mudrc; moje románovo-faktografické rozprávanie

01.08.2021 23:43

Po tomto Svätoňovom neobyčajnom, nádherne emocionálnom vyznaní lásky,  ktoré urobil krásnej deve, ktorú poznal ešte len celkom krátko a ktorej ešte ani len meno nevedel, zavládlo na chvíľku ničím nerušené ticho.

Mladá žena pozerala na muža pred sebou po jeho vrúcnom vyznaní - aké dovtedy určite ešte nepočula žiadna iná staroslovenská žena - s nevýslovnou nehou a s nesmiernym obdivom.

Tento pohľad jej nádherných žiarivých očí ho takmer pripravil o rozum a Svätoňove srdce preciťovalo k nej nekonečnú lásku a dúfal pevne, že niečo podobné sa odohráva aj v jej vnútri. Jej oči to v každom prípade rozhodne naznačovali.

Krásna žena už tušila, odkiaľ mohol mať svoj amulet. Nič však nepovedala, ale chcela to počuť priamo z jeho úst. Veď napokon to bolo len tušenie a v skutočnosti sa mohol k svojmu amuletu dostať aj inakšie, ako si myslela.

Predsa v jeho živote sa zadalo byť všetko neobyčajné a inakšie, ako v živote všetkých ľudí, ktorých dosiaľ poznala.

Po krátkej odmlke, keďže kráska nepovedala nič, len na neho uprene pozerala, Svätoň pokračoval ďalej vo svojom rozprávaní:

„Takže, ako som už naznačil, s mojím amuletom veľmi úzko súvisí predovšetkým to, kto som, odkiaľ som a čím som sa v mojom podivuhodnom živote stal.

Bolo by to však nesmierne dlhé rozprávanie a teraz tu na tomto mieste nie je na to čas a ani toto miesto nie je k tomu vhodné. A tak to celé skrátim len na to podstatné.

Okrem toho už sa nemôžem dočkať toho, kedy sa ti vyznám z toho, čo všetko si v mojom srdci vyvolala a spôsobila a ako veľmi si ho rozbúrila. Preto teda budem veľmi stručný.

Moje meno je Svätoň, hoci som sa mnoho rokov volal inakšie, ale o tom niekedy inokedy, ak ma ešte budeš chcieť niekedy vidieť. Po narodení som dostal toto meno a amulet som krátko po tom, ako moje oči po prvý raz uzreli svetlo tohto sveta dostal v mojej rodnej osade od matky. A naša osada sa nazývala Drevňa.

Keď som mal asi štyri či päť rokov, tak ju prepadli, vyrabovali a zničili Avari, pričom neľútostne vyvraždili všetkých jej obyvateľov.

Zabili aj mojich rodičov i mojich súrodencov. Nažive som ostal celkom náhodne len jediný ja. A to preto, že sa nado mňou zľutoval náčelník Avarov a či lepšie povedané nechal ma pri živote, lebo som sa mu veľmi zapáčil a to mi zachránilo život. Neskôr ma tento Avar....“

„Drahý môj, drahý, najdrahší môj Svätoň........“

Vpadla mu do reči doslova kričiac a vzlykajúc krásna žena. Ten od prekvapenia a úžasu onemel a čakal, čo bude ďalej.

Z úst krásky však už nevyšlo žiadne ďalšie slovo, lebo sa mužovi pred ňou odrazu vrhla okolo krku a začala ho vášnivo objímať a zasypávať bozkami. Bola to záplava horúcich a vášnivých bozkov, pričom sa k nemu vinula celou náruživosťou svojho mladého vzrušujúceho tela.

Svätoň sa po tomto prekvapujúcom výbuchu emócií mladej ženy samozrejme nenechal dvakrát ponúkať, veď predsa sa už nevedel dočkať, aby jej nielen rozprával, ale aby jej aj čo najskôr ukázal, ako veľmi sa do nej zamiloval, a tak opätoval rovnako náruživo jej temperamentné prejavy lásky k nemu.

A trvalo to veru dlhú chvíľu, kým sa krásna Dreňa – lebo bola to ona, nevlastná sestra Drahomíry – nežne vymanila z jeho náručia a nežne mu hladkajúc vlasy riekla:

 

Pokračovanie nasleduje