Úvodná stránka > V spomienke na moju blízku rodinu a skvelého priateľa, Prof. Dr. A. Hlinku, saleziána a kňaza; tento rok by sa dožil 100 rokov. Pôsobil roky v západnej Európe, kde bol veľmi populárny vďaka svojím početným aktivitám pre ľudí, pre Slovensko, pre Európu
V spomienke na moju blízku rodinu a skvelého priateľa, Prof. Dr. A. Hlinku, saleziána a kňaza; tento rok by sa dožil 100 rokov. Pôsobil roky v západnej Európe, kde bol veľmi populárny vďaka svojím početným aktivitám pre ľudí, pre Slovensko, pre Európu
18.11.2026 10:14
Anton Hlinka, alebo Tónko, ako som ho oslovoval, bol často u mňa, alebo ja u neho v Mníchove. Bol som aj u neho v Miláne, kde niekoľko rokov tiež pôsobil. Vždy sme spolu viedli intelektuálne diskusie, ktoré nás vzájomne obohacovali.
Bol skvelým a neobyčajne múdrym človekom a moderným teológom. Pre mňa spájal v sebe mnohé čty a vlastnosti dvoch geniálnych mysliteľov a vedcov: Teilharda de Chardina a Ericha Fromma.
Hlinka bol aj skvelý mysliteľ, filozof a humanista a v neposlednom rade aj polyglot. Slovensko ho nikdy dostatočne ani nedocenilo ani neocenilo.
Naše diskusie býali neraz aj veľmi kontroverzné, pretože som mal na teológiu katolicizmu v nejednom bode opačný názor ako Anton. A mal som veľa argumentov najmä z hladiska prírodovedeckého a historického, ktoré sa nedali nijako vyvrátiť ani znegovať.
Anton potom zvykol takéto diskusie ukončiť zmierlivou vetou, ktorú beriem aj ako jeho odkaz ľuďom, v konečnom dôsledku všetkým kresťanom:
"Roman, aj keď nechodievaš do kostola a mnohé veci neveríš tak, ako ich verí bežný veriaci chodiaci do kostola, pre mňa si aj tak kresťanom a takých ako si ty, nazývam anonymní kresťania.
Robíš dobre veci, nikomu úmyselne neškodíš, nepoznáš ani závisť ani nenávisť a preto si Bohu milší, ako množstvo kresťanov, ktorí chodia do kostola, ale sú závistliví a druhým neprajní."
Nasledovné riadky nájdete na linku obce Valaskej Belej, kde sa Anton Hlinka narodil, je tam aj jeho fotka: https://valaskabela.sk/anton-hlinka
Prof. Dr. Anton Hlinka
8. 12. 2008
· 4311× zobrazené
Narodil sa 31. októbra 1926 vo Valaskej Belej. Už v mladom veku vstúpil do kňazského seminára saleziánov, kde strávil niekoľko rokov. V rámci proticirkevných akcií začiatkom päťdesiatych rokov bol spoločne s ďalšími kňazmi uväznený v západných Čechách. Odtiaľ po roku väznenia (v roku 1951) ušiel na západ. V cudzine študoval teológiu, filozofiu a psychológiu. Od roku 1958 prednášal na Viedenskej univerzite. V roku 1964 odišiel do Kolína nad Rýnom v Nemecku a v roku 1966 na Sicíliu, kde pobudol dva roky.
Ďalšie štyri roky pôsobil v talianskom Miláne, kde začal literárne tvoriť. V roku 1971 odišiel opäť do Nemecka - z Mníchova sa niekoľko rokov prihováral tisíckam ľudí prostredníctvom rozhlasových vĺn - pôsobil ako redaktor Slobodnej Európy, Hlasu Ameriky a rozhlasovej stanice Stefanus. Po nežnej revolúcií v roku 1991 sa opäť vrátil do rodnej krajiny - na Slovensko. Svoj návrat komentoval ako splnenie morálnej povinnosti voči milovanej zemi i národu. V roku 1996 mu bolo udelené čestné občianstvo obce Valaská Belá.
Je autorom početných filozofických a teologických štúdií, úvah, esejí a knižných diel. Vo vlastnom vydavateľstve vydal vyše 30 publikácií.
Je nositeľom Rádu Andreja Hlinku I. tr. A Rádu Ľudovíta Štúra I. tr., ktoré mu udelil prezident SR v rokoch 1997 a 1998.
Prof. Dr. Anton Hlinka zomrel 26. marca 2011.
Hornonitrianska knižnica v Prievidzi uviedla na svojom webe 14.10.2021 o A. Hlinkovi:
Zoznámte sa... s Antonom Hlinkom
Anton Hlinka sa narodil 31. októbra 1926 vo Valaskej Belej. Svoje detstvo však prežil v Považskej Bystrici. Už ako mladý chlapec vstúpil do rehole Saleziánov don Bosca a stal sa jej významným členom.
Na začiatku 50. rokov pre náboženské rehole nastali kruté časy. Všetky boli nedobrovoľne zrušené a prenasledovaní rehoľníci, ktorým sa nepodarilo utiecť, boli umiestnení do pracovných táborov. S rovnakým osudom sa stretol i mladý Anton Hlinka, keď ho odviezli na nútené práce do Čiech. Snaha získať späť svoju slobodu sa mu vyplatila až na druhý pokus, keď sa mu podarilo utiecť cez slovenské hranice do Rakúska a neskôr do Talianska. Tu pokračoval vo svojich štúdiách teológie a filozofie, až bol napokon v roku 1955 vysvätený za kňaza.
Múdry a ambiciózny salezián sa uplatnil ako profesor filozofie na viacerých vysokých školách v Taliansku, Rakúsku a Nemecku. Práve v Nemecku získal doktorát v teologických vedách. Počas pôsobenia na vysokej škole v Miláne mal možnosť spoznávať a venovať sa aj slovenským študentom, ktorí rovnako ako on v ťažkých časoch utiekli do zahraničia. Láska k domovine v ňom nikdy neutíchla a toto malé spojenie s rodným Slovenskom pre neho znamenalo naozaj veľa.
Svojou vzdelanosťou a prirodzenou charizmou upútal americké rádio Slobodná Európa, ktoré obyvatelia Slovenska v tajnosti radi počúvali. Z vlastnej iniciatívy začal pôsobiť i v ďalšom americkom rádiu Hlas Ameriky, ktoré bolo medzi Slovákmi rovnako obľúbené.
Rozhlasovou cestou sa dlhé roky prihováral svojim rodákom, vykonal nespočetné množstvo slovenských omší a viedol mnohé duchovné programy, v ktorých poukazoval na nespravodlivý komunistický režim, obmedzovanie slobody slovenských občanov a hrozivé prenasledovanie veriacich. O zlej situácii v našej krajine oboznamoval na medzinárodných kongresoch po celom svete.
Rovnaké témy nachádzame i v jeho publikáciách, ktoré počas rokov vydal nielen v slovenčine ale i v niekoľkých cudzích jazykoch. Rozličnými utajenými spôsobmi organizoval doručovanie tejto náboženskej literatúry na Slovensko.
V roku 1980 založil vlastné nakladateľstvo, v ktorom počas ďalších desiatich rokov vyšlo 29 kníh. Je autorom cirkevných kníh K širším obzorom (1968), Cesty k nekonečnu (1970), Svetlo z Lisieaux (1973), Ježiš na dosah ruky (2003), Apartheid (1976), Myslitelia a myšlienky (1977), 20 + 10 Jahre danach (1978), Viera veľkých vedcov (1979), Keď zakvitne rumovisko (1981), Sila slabých a slabosť silných (1990) a jeho vrcholné dielo Každý sa môže zmeniť (1994). Precízne spracované rozhlasové kázne z obdobia jeho života v Mníchove i po návrate na Slovensko vydal v siedmych zväzkoch pod názvom Ozvena slova (1991 – 94). Okrem vlastných kníh preložil, vydal či spracoval vyše tridsať ďalších.
Pád komunizmu priviedol Antona Hlinku späť na rodné Slovensko. Jeho príchod znamenal rast a rozvoj rokmi utláčanej cirkvi a saleziánskej rehole. Rozširoval apoštolskú činnosť a rýchlo sa stal jedným z najobľúbenejších kňazov a kazateľov nielen prostého ľudu, ale i v médiách. Jeho kázne a prednášky sa tešili veľkej obľube u veriacich, najmä na Slovenskej katolíckej akadémii, na ktorej pôsobil aj ako rektor.
V roku 2000 však veľmi vážne ochorel. Jeho posledné roky života boli poznačené zákernou Alzheimerovou chorobou, až napokon 26. marca 2011, ako 84-ročný, skonal.
Tento rok si pripomíname 95. výročie narodenia i 10. výročie úmrtia tejto významnej osobnosti. Anton Hlinka zasvätil celý svoj život pomoci druhým a snahe o rozvoj slovenskej cirkvi. K tomu ho viedlo obetavé srdce, úprimná viera a najmä hrdosť na svoj slovenský pôvod. Pomocou kníh, článkov a rozhlasových vstupov horlivo bojoval za slobodu slovenského národa a zanechal hlboké stopy v dejinách kresťanstva, literatúry a publicistiky.
Za celoživotný prínos, vedecké a duchovné pôsobenie, pozdvihnutie náboženského a spoločenského života Slovákov bol Anton Hlinka ocenený Pamätnou medailou Matice slovenskej sv. Cyrila a Metoda. V roku 1997 mu bol prezidentom udelený Rad Andreja Hlinku I. triedy a v roku 1998 Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.
V rodnej obci si Antona Hlinku uctili udelením čestného občianstva obce Valaská Belá a na počesť 10. výročia úmrtia mu v tomto roku bola vystavená pamätná tabuľa.
Životný príbeh významného slovenského kňaza a publicistu priblížil známy redaktor Gabo Zelenay v monografii s názvom Osamelý bojovník Anton Hlinka.
Mnohé z kníh Antona Hlinku nájdete i v našej knižnici, na úseku spoločensko-vednej a regionálnej literatúry.
Iný článok zo švajčiarskej katolíckej tlače píše o Hlinkovi (https://www.kath.ch/newsd/slowakei-ehemaliger-exilpriester-anton-hlinka-gestorben/):
Slowakei: Ehemaliger Exilpriester Anton Hlinka gestorben
Pressburg, 29.3.11 (Kipa) Einer der bedeutendsten Prediger, Schriftsteller und Medienmänner der katholischen Kirche in der Slowakei, der Don-Bosco-Salesianer Anton Hlinka, ist am 26. März im 85. Lebensjahr verstorben. Er war von 1971 bis 1989 auch einer derjenigen Exilpriester, die westlichen Medien als wichtige Informationsquellen über die Kirchenpolitik der Kommunisten in der damaligen Tschechoslowakei und über die Geheimkirche dienten.
Anton Hlinka wurde am 31. Oktober 1926 in der Mittelslowakei geboren. 1944 trat er ins Noviziat der Salesianer ein, im Jahr darauf legte er die ersten Gelübde ab. Nach der «Barbarischen Nacht» vom 13. auf den 14. April 1950 wurde er in ein Arbeitslager nach Westböhmen verbracht. In der «Barbarischen Nacht» wurden sämtliche Klöster der männlichen Ordensgemeinschaften abgeschafft. Schrittweise wurden in der Slowakei fast 1.200 Ordensleute gefangen genommen.
Zweiter Fluchtversuch glückte
Als Hlinka im März 1951 überraschend ein Heimaturlaub gewährt wurde, erreichte ihn bei den Eltern die Anweisung seines Ordensoberen, nach Österreich zu flüchten. Hlinka erkannte aber rechtzeitig, dass die Überquerung der March nicht gelingen würde, und kehrte ins Lager zurück. Erst der zweite Fluchtversuch gelang.
Anschliessend studierte Hlinka in Turin Theologie und wurde 1955 zum Priester geweiht. Es folgten Studien der Philosophie und Psychologie in Turin, Wien und Rom, wo er 1961 zum Doktor der Philosophie promovierte. Von 1958 bis 1967 lehrte er Theologie an den Salesianerseminaren in Wien, Köln und Catania.
Informant über religiöse Vorgänge in der Tschechoslowakei
1971 wurde Hlinka Redakteur für Religions- und Kultursendungen im «Radio Free Europe» in München. Er gehörte zu den wichtigsten Informanten über die religiösen und gesellschaftlichen Vorgänge in der damaligen Tschechoslowakei. Sein 1976 erschienenes Buch «Apartheid» über die Situation der Kirche in der Slowakei wurde in neun Sprachen übersetzt.
Nach der Rückkehr aus dem Exil 1991 gründete Anton Hlinka den Pressedienst «Skates» und 1993 die Slowakische Katholische Akademie, deren erster Rektor er wurde. Schliesslich habilitierte er sich und wurde im Alter von 71 Jahren zum Professor der Systematischen Philosophie an der Cyrill-und-Method-Universität in Trnava (Tyrnau) ernannt.
In Radio und Fernsehen, in Büchern und Zeitungskommentaren prägte Hlinka das Bild der katholischen Kirche in der slowakischen Öffentlichkeit nach der Wende von 1989 entscheidend mit, ehe seine Stimme infolge der Alzheimerschen Krankheit verstummte.
