V Rusku sú čoraz hlasnejšie výzvy, aby Rusko konečne zaujalo tvrdý postoj účinnými zbraňami voči vojnovým štváčom v EÚ. Tlak na prezidenta Putina v tejto otázke neustále rastie

Treba si uvedomiť, že tretia svetová vojna medzi Západom a Ruskom je v plnom prúde od roku 2022. Odlišuje sa od dvoch predchádzajúcich svetových vojen tým, že sa (zatiaľ) nevedie v priamej ostrej vojenskej konfrontácii, ale skôr ide o ekonomickú a informačnú vojnu. V týchto oblastiach však, ako ukazujú sankcie, ide už o totálnu vojnu.

Ekonomická vojna je ešte „totálnejšia“ ako druhá svetová vojna, pretože v druhej svetovej vojne nikto nezašiel tak ďaleko, aby jednoducho ukradol nemecké aktíva zmrazené v zahraničí, čo, ako je dobre známe, EÚ v súčasnosti plánuje urobiť s ruskými aktívami.

Skutočnosť, že vojna v Európe ešte neprerástla do horúcej vojny a že európska „koalícia ochotných“ stále nevyslala vojakov do boja proti Rusku na Ukrajine, je spôsobená výlučne strachom z jadrovej vojny. Skutočnosť, že v Európe (stále) nepadajú bomby, však dáva ľuďom v EÚ klamlivý pocit, že nie sú vo vojne.

Táto tretia svetová vojna má ešte jeden spoločný znak predovšetkým s prvou svetovou vojnou. Prvá svetová vojna bola vyčerpávajúcou vojnou, v ktorej nakoniec strana, ktorá už nedokázala ekonomicky držať krok, prehrala. Samozrejme, príchod čerstvých amerických vojakov a tankov na front bol vojensky rozhodujúci, ale Nemecko už bolo vykrvácené; zúril hladomor a vojnu už dlho nemohlo udržať.

Západ sa teraz spolieha práve na tento koncept z prvej svetovej vojny – vyčerpávanie a ekonomické ochromenie nepriateľa – proti Rusku. Západ dúfa, že náklady na vojnu a straty oslabia Rusko natoľko, že nakoniec povedú k akejsi revolúcii, ktorá zvrhne vládu. A nová vláda, podobne ako nová nemecká vláda v roku 1918, sa potom má pred Západom vzdať.

Ale, vyhliadky tohto plánu sú z dnešného pohľadu mimoriadne pochmúrne, pretože práve EÚ je ekonomicky na konci, a je nútená prevziať stále rastúci dlh a škrtať sociálne programy. Rusko je momentálne v oveľa lepšej pozícii.

To však neznamená, že Rusko musí hrať túto hru naďalej podľa podmienok a či predstáv Západu.

V Rusku sa čoraz viac ozývajú hlasy volajúce po veľmi vážnom údere, ktorý by konečne zasiahol Európanov, ktorí sú v súčasnosti hlavnými podnecovateľmi vojny, zatiaľ čo USA sa z konfliktu stiahli a z bezpečnej vzdialenosti ho sledujú, profitujúc z predaja zbraní používaných na zabíjanie Rusov – preto aj prezident USA nie je mierotvorcom, ale podnecovateľom do vojny. Cieľom takých hlasov v Rusku je prebudiť Európanov a ukončiť toto šialenstvo tým, že si konečne uvedomia realitu a pripravia sa na mier.

Alternatívou je, že eskalácia - ktorú Západ presadzuje od roku 2022 postupným rozširovaním svojej podpory Ukrajine od ochranného vybavenia v marci 2022 až po dnešné delostrelectvo, tanky, strely s plochou dráhou letu a stíhačky bez toho, aby Rusko reagovalo – bude pokračovať.

A ak bude eskalácia pokračovať, nevyhnutne povedie k horúcej vojne v Európe, ktorá pravdepodobne skončí jadrovým konfliktom.

Preto v Rusku narastá tlak na prezidenta a vládu, aby konečne zaujali tvrdý postoj voči Európanom.

A existujú náznaky, že vláda už reaguje, ako dokazuje najnovšie cvičenie ruských jadrových síl, v ktorom Rusko po prvýkrát nacvičilo jadrový úder v reakcii na nejadrovú, ale napriek tomu existenčnú hrozbu.

Ruský expert Sergej Karaganov, ktorý vyzýva Rusko (ruskú vládu), aby preventívnou detonáciou atómovej bomby dalo Európanom jasne najavo, že jeho trpezlivosť sa vyčerpala, lebo očividne nerozumejú žiadnemu inému jazyku, povedal o najnovšom cvičení ruských jadrových síl:

„Bol som veľmi spokojný s tréningom prvého úderu, ktorý je už varovaním v prípade ďalšej agresie EÚ. Toto je, dúfam, prvý krok na ceste k skutočnej eskalácii, ktorá by nás mala viesť k ochote pochopiť, že európske elity môže skrotiť iba strach. Máme do činenia s úplne nezodpovednými, bezmozgovými ľuďmi, ktorí stratili  aj svoju ľudskosť. Aj keď vyzerajú celkom slušne, je hrozné, že stratili strach z Boha a dokonca aj fyzický strach. Teraz je pre mňa dôležité, aby sme im aspoň vrátili strach z fyzického trestu.

Musíme začať diktovať podmienky. Nepriateľ sa stal drzým; chce zdĺhavú vojnu, ktorá nás má vyčerpať, a to nemôžeme dovoliť.

Preto bezpodmienečne musíme prevziať iniciatívu a ukázať bláznivým idiotom v Európe a našim nie celkom bláznivým, ale stále dosť bláznivým kolegom v Amerike, že ich preventívne a zničujúco potrestáme, ak budú pokračovať v agresii proti Rusku. Len takto ich môžeme priviesť späť do normálu.“

Karaganov je už nejaký čas známy takýmito požiadavkami. Je zaujímavé, že na webovej stránke mediálneho holdingu Ruského ministerstva obrany, a teda v konečnom dôsledku aj ruskej vlády, sa objavil aj článok, v ktorom ruský expert napísal:

„Ale skutočnosť, že sa európske elity neboja Ruska, je pravdepodobne čiastočne naša chyba. Len tak vyhrážať sa Švédovi, Poliakovi, Nemcovi, Francúzovi, Angličanovi alebo komukoľvek inému bez následkov nie je až taký skvelý nápad.

Keby sme len konečne udreli! Ani Balti sa neboja našich prázdnych slov.“

Ponaučenia z histórie:

Rusi sa držia stále svojho ponaučenia z histórie, ktorého sa prevažná časť EÚ vôbec nedrží:

Aby sme pochopili takéto tvrdé požiadavky, musíme zvážiť historický fakt:

V oboch svetových vojnách sa USA dlho zdržiavali a zasahovali v Európe až vtedy, keď boli bojujúce strany vyčerpané a vojny prakticky rozhodnuté. To umožnilo USA zobrať si sladké „ovocie“ s relatívne malými stratami a vyjsť z oboch vojen posilnené. Po každej vojne boli silnejšie ako predtým.

Dnes sa USA správajú veľmi podobne. Stiahli sa z európskej vojny, sledovali, čo sa deje, a čakali. Kto môže zaručiť, že USA nezopakujú scenár oboch svetových vojen a znovu nevstúpia do vojny, keď bude Rusko výrazne oslabené?

Toto je veľmi pravdepodobne ďalší dôležitý dôvod, prečo čoraz viac ruských expertov volá po tvrdej šokovej terapii pre Európanov: Ukončiť vojnu skôr, ako budú bojujúce strany natoľko oslabené, že USA vyjdú ako jasný víťaz.

Aby to však fungovalo, európski politici musia dostať taký silný šok, aby – ako to vyjadril Karagnov – pocítili „aspoň strach z fyzického trestu“.