V Mníchove sme boli svedkami žalostných nárekov EÚ nad vraj bezohľadným prístupom Trumpovej administratívy k Európe. Predohrou k nim bola prosebnícka reč, prednesená kancelárom Merzom, kde žobronil o viac zhovievavosti zo strany USA !!!

Už aj v Davose sa európski zástupcovia sťažovali, že USA používajú voči svojim „spojencom“ nekalú taktiku. Sú to však presne tie metódy, ktoré samotné európske krajiny použili proti slabším národom: Ekonomický tlak prostredníctvom sankcií a represívnych ciel s cieľom vynútiť si politickú zhodu. EÚ spolu s USA uvalila na iné krajiny nespočetné množstvo sankcií, čím v podstate vytvorila obchodné embargá, aby ich priviedla k politickej poslušnosti.

Teraz sa sťažujú predovšetkým Európania na údajne novú americkú veľmocenskú politiku, ktorá – vraj niečo úplne nové – uvažuje v zmysle sfér vplyvu a snaží sa prinútiť ostatné krajiny k zhode hrozbou ekonomickej a v najhoršom prípade dokonca vojenskej sily.

Presne to však EÚ sama neustále robí slabším krajinám.

Napríklad sankcie voči Gruzínsku, ktoré čiastočne odmieta politickú poslušnosť voči EÚ, keď chce obmedziť vplyv mimovládnych organizácií financovaných EÚ tým, že ich núti zverejniť svoje financovanie, alebo keď Gruzínsko so svojou konzervatívnou spoločnosťou nesúhlasí s politikou LGBT a rodovou rovnosťou?

Alebo čo Srbsko, od ktorého EÚ pod tlakom a hrozbami žiada, aby sa pripojilo k jej protiruskej politike?

Alebo čo africké krajiny, ktoré sa bránia neokoloniálnej politike európskych národov?

Atď,.......Zoznam by mohol  ešte dlho pokračovať.

Teraz sa USA správajú voči slabšej Európe len rovnako, ako sa EÚ správala voči všetkým slabším krajinám po celé desaťročia.

Politika USA nie je v žiadnom prípade nová; nové je, že USA ju teraz uplatňujú aj na Európu.

Európski politici si to však zrejme neuvedomujú, keď nariekajú nad tým, že už neexistujú žiadne pravidlá, iba zákon džungle. Vždy to tak bolo, až na to, že Európania sa teraz zrazu sami ocitli nie v tábore silnejších, ale v tábore slabších.

V Mníchove Merz vyjadril svoje náreky takto:

„Politika veľmocí funguje podľa vlastných pravidiel. Je rýchla, drsná a často nepredvídateľná. Obáva sa vlastných závislostí, ale využíva závislosti iných a v prípade potreby ich aj zneužíva.“

Pozornosť sa presúva na boj o sféry vplyvu, závislosti a lojalitu. Suroviny, technológie a dodávateľské reťazce sa stávajú nástrojmi moci v hre, ktorú hrajú veľkí hráči. Je to nebezpečná hra, najprv pre malých hráčov a neskôr, ale pravdepodobne aj pre niektorých veľkých hráčov.

Merz totálne ignoruje fakt, že EÚ tiež uvažuje v zmysle sfér vplyvu, snaží sa vytvárať závislosti a vyžaduje lojalitu od slabších krajín, ako ukazujú príklady Gruzínska a Srbska. Nehovoriac o Ukrajine, keďže táto vojna vypukla len preto, že Západ chcel vtiahnuť Ukrajinu do svojej sféry vplyvu a odmietol každý ruský návrh ponechať Ukrajinu ako neutrálny mostný štát medzi Európou a Ruskom.

EÚ chcela, aby si Ukrajina v asociačnej dohode vybrala medzi Ruskom a EÚ, čo viedlo k rozdeleniu krajiny - ktorej veľkú časť obyvateľstva tvoria etnickí Rusi - a teda k protestom na Majdane v roku 2014, povstaniu na juhovýchode Ukrajiny proti majdanskému prevratu, anexii Krymu, občianskej vojne na Donbase a potom k veľkej vojne v roku 2022.

Ku koncu svojho prejavu sa Merz svojsky venoval aj globálnemu Juhu.

A vzhľadom na to, čo bolo vyššie povedané, je jasné, ako smiešne znejú tieto Merzove slová:

„Afrika, štáty Perzského zálivu a ďalšie. Chceme s týmito štátmi užšie spolupracovať vo vzájomnom rešpekte a s dlhodobou perspektívou. Zdieľame základný záujem o politický poriadok, v ktorom sa môžeme spoľahnúť na dohody, v ktorom sme schopní spoločne riešiť globálne problémy a v ktorom predovšetkým mierovou cestou riešime konflikty. Zdieľame skúsenosť, že medzinárodné právo a medzinárodné organizácie slúžia našej suverenite, našej nezávislosti a vlastne aj našej slobode. (...) Našou najväčšou silou zostáva schopnosť budovať partnerstvá, aliancie a organizácie, ktoré sú založené na práve a pravidlách, ktoré sú založené na rešpekte a dôvere a ktoré veria v silu slobody.“

Ale veď je to Globálny Juh, ktorý výslovne kritizuje sankčnú politiku Západu, ktorá je opakom „práva a pravidiel“ alebo „rešpektu a dôvery“, pretože sankcie znamenajú, že platné dohody sú porušené, keď sú v rozpore s ustanoveniami Svetovej obchodnej organizácie vyhlásené ekonomické obmedzenia a spoločnosti sú nútené neplniť zmluvy, ktoré už podpísali (a možno aj zaplatili), pretože svojvoľne uvalené sankcie to zrazu zakazujú.

A tieto sankcie sú tiež nezákonné podľa medzinárodného práva, pretože iba Bezpečnostná rada OSN môže uvaliť sankcie, ktoré sú platné podľa medzinárodného práva.

Napriek tomu sa Merz tu nehanebne odvoláva na medzinárodné právo, čo pravdepodobne vyvolá pobavenie alebo skôr pobúrenie na globálnom Juhu.

Merzova veľká chyba

Vo svojom prejave Merz zopakoval medzi Európanmi zaužívaný „omyl“:

„Hrubý domáci produkt Ruska v súčasnosti predstavuje približne 2 bilióny eur. Hrubý domáci produkt Európskej únie je takmer desaťkrát vyšší. A napriek tomu Európa nie je desaťkrát silnejšia ako Rusko dnes.“

Problém je v tom, že to nie je pravda. Hrubý domáci produkt sa dá merať rôznymi spôsobmi a každý má svoje výhody v závislosti od toho, čo chce človek porovnávať. Existuje nominálny HDP, reálny HDP a HDP v parite kúpnej sily PPP(anlicky). Každý, kto chce porovnávať ekonomickú silu krajín, musí použiť HDP upravený o paritu kúpnej sily.

Keďže čísla nominálneho HDP vyzerajú pre Západ lepšie, západní politici ich vždy citujú. Podľa tejto metriky má Rusko v skutočnosti HDP niečo vyše 2 biliónov dolárov, zatiaľ čo Nemecko sa v dôsledku oslabujúcej japonskej ekonomiky dokonca vyšplhalo na tretie miesto na svete s približne 4,7 bilióna dolárov.

Ak však vezmeme do úvahy HDP upravený o paritu kúpnej sily, Rusko sa napriek všetkým sankciám vyšplhalo na štvrté miesto na svete s takmer 7 biliónmi dolárov, zatiaľ čo Nemecko s necelými 6 biliónmi dolárov v posledných rokoch kleslo zo štvrtého na šieste miesto !!!!

Používaním nesprávnych čísel, spoliehajúc sa na nominálny HDP, padajú európski politici do „pasce presvedčenia“, že Rusko je stále ekonomicky slabá krajina.

Merz má samozrejme pravdu, keď poukazuje na to, že EÚ ako celok je ekonomicky silnejšia ako Rusko, ale po prvé, rozdiel je menší, ako by si Európania radi mysleli, a po druhé, Rusko, na rozdiel od členských štátov EÚ, nemá takmer žiadny dlh.

A na čo je silnejšia ekonomika členským štátom EÚ, ak ich národné rozpočty čoraz viac paralyzuje nadmerný dlh??? !!!

Merz tomuto problému  buď nerozumie, alebo jednoducho úmyseľne nehovorí pravdu, ale práve to je jeden z dôvodov, prečo bolo Rusko také úspešné proti celému Západu vo vojne na Ukrajine !!!

Prehnaná sebadôvera Európy

Vo svojom prejave Merz dlho hovoril o tom, čo Európania plánujú urobiť, aby prekonali krízu, ale – a to u neho vôbec neprekvapuje – sa ani nezaoberal najdôležitejším problémom: prehnane vysokými cenami energií.

Namiesto toho povedal veci ako toto:

„A práve preto chceme byť hybnou silou pokroku v budúcich technológiách. Umelá inteligencia v tom bude hrať kľúčovú úlohu.“

V medzinárodnom porovnaní je pritom ale Európa rozvojovou krajinou v sektore IT. Európa nemá žiadne významné IT spoločnosti; všetky platformy sociálnych médií, ktoré sú dnes také dôležité, sú americké;

Európania používajú produkty Microsoftu a cloudové úložiská z USA. V EÚ nie sú žiadne významné projekty umelej inteligencie.

To nie je prekvapujúce, pretože umelá inteligencia bude vyžadovať oveľa viac energie ako väčšina priemyselných odvetví.

Energia v Európe je však drahšia ako kdekoľvek inde na svete kvôli klimatickému „náboženstvu“ a z neho vyplývajúcej šialenej energetickej politike a kvôli sankciám proti Rusku !!!!!!!!!!!

Zúfalé Merzovo prosíkanie Američanov

Hoci nemecké médiá ako Spiegel informovali o Merzovom prejave priaznivo, dokonca tvrdili, že v ňom zachytili prejavy nového sebavedomia, môže to potvrdiť naozaj len ten, kto počul to, čo počuť chcel! Jeho prejav vo väčšine prípadov nebol apelom na európsku suverenitu a ani odporom proti Trumpovej protieurópskej politike, ale skôr potvrdením európskej slabosti a úpenlivou prosbou pre USA.

Merz okrem iného povedal:

„Reorganizácia sveta zo strany veľkých mocností sa deje rýchlejšie a hlbšie, ako sa my dokážeme posilniť. Už len z tohto dôvodu nie som presvedčený, keď sa niekedy objavujú príliš reflexívne výzvy, aby Európa odpísala Spojené štáty ako partnera. Dámy a páni, chápem nepokoj a pochybnosti, ktoré sa v takýchto požiadavkách objavujú. Niektoré z nich dokonca zdieľam. A predsa tieto požiadavky nie sú dobre premyslené. Jednoducho ignorujú drsnú geopolitickú realitu v Európe a podceňujú potenciál, ktorý naše partnerstvo so Spojenými štátmi stále má napriek všetkým ťažkostiam.“

Neskôr vo svojom prejave prosil USA, aby neopúšťali Európanov:

„Musíme dospieť k záveru na oboch stranách Atlantiku: Spolu sme silnejší. My Európania vieme, aká vzácna je dôvera, na ktorej je založené NATO. V dobe veľmocí budú aj USA závislé od tejto dôvery. Aj ony dosiahnu hranice svojej vlastnej moci, keď konajú jednostranne. Zdá sa, že aspoň stratégovia v Pentagone to chápu. NATO nie je len našou konkurenčnou výhodou, ale, drahí americkí priatelia, aj vašou.“

Merz predniesol svoj prejav v nemčine. Túto poslednú časť však zopakoval v angličtine a vysvetlil, že je to potrebné preto, aby jeho „americkí priatelia“ to skutočne pochopili, a na záver povedal, že Európa je pripravená na ďalšiu spoluprácu. 

Toto opakovanie jeho devótnej úcty k USA, dokonca aj v angličtine, demonštruje, ako veľmi je Merz na USA fixovaný a ako ochotný je znášať akékoľvek poníženie a ekonomický útlak z ich rúk.!!!!!!!!!