Uznanie Palestíny niektorými západnými štátmi je obrovské pokrytectvo, ktoré je ťažko prekonať – je to iba horúci vzduch. Len voči Rusku sa Západ správa s ešte väčším pokrytectvom!

Starmer a ďalší ako on uznávajú palestínsky štát. To je ale len brutálny cynizmus a ukážka pokrytectva! A prečo? Jednoducho preto, lebo už dlhodobo a aj naďalej nechávajú ťažkému zločincovi Netanjahuovi úplne voľnú ruku.

Veľká Británia, Francúzsko, Belgicko, Portugalsko, Kanada a Austrália práve uznali Palestínu ako štát alebo oznámili, že tak urobia na nadchádzajúcom Valnom zhromaždení OSN.

Tieto isté štáty ale už roky  pokojne sledujú, ako Izrael rozdeľuje Západný breh Jordánu politikou osídľovania, čím sabotuje riešenie dvoch štátov: Reagovali síce varovnými slovami, ale ani jednou  tvrdou akciou. Žiadne sankcie, žiadne clá. Naopak: Pokračovali v predaji Izraelu tovaru, ktorý Izrael mohol použiť aj na zbrojenie.

Tieto západné vlády už mesiace so založenými rukami sledujú, ako Izrael pácha v Gaze jeden vojnový zločin za druhým: Rozsiahle etnické vysídľovanie a systematické ignorovanie medzinárodného humanitárneho práva.

Netanjahuova tzv. spravodlivá vojna pomsty si už vyžiadala viac ako 60 000 životov a dvakrát toľko vážne zranených – vrátane nespočetných detí, žien a starších ľudí.

Viac ako 80 percent všetkých domov  Gazy je v troskách. Hlad, epidémie a traumatizované generácie azda aj na niekoľko storočí.

Západ trestá Rusko fakticky za nič, ale Netanjahu smie všetko !!!

Už neexistuje žiadna ďalšia hrozba pre Izrael – ale jeho armáda ďalej všetko ničí a prelieva nevinnú palestínsku krv!

Hamas je už dávno zničený; pre Izrael už neexistuje žiadna skutočná hrozba. Netanjahu však chce pokračovať v ničení Gazy so zemou a jeho pravicovo extrémistickí ministri otvorene snívajú o vyhostení všetkých Palestínčanov, aby ich osadníci mohli kolonizovať celý pobrežný pás.

A Európa? Nanajvýš kritika vo forme prázdnych fráz. Lacné reči na upokojenie vlastného obyvateľstva namiesto činov. Žiadny tlak, žiadne dôsledky – aspoň žiadne, ktoré by stáli za zmienku.

V polovici septembra predsedníčka Komisie von der Leyen povedala: „Hrozné veci, ktoré sa denne dejú v pásme Gazy, musia prestať.“ A predseda Rady EÚ António Costa vyhlásil, že Európa nemôže akceptovať opatrenia izraelskej vlády v Gaze a na Západnom brehu Jordánu, pretože „idú ďaleko za rámec legitímneho práva Izraela na sebaobranu“.

Opäť bezvýznamné slová a len na upokojenie tých z vlastného obyvateľstva, ktorých je čoraz viac a ktorí sú proti Izraelu. Potom von der Leyen nakoniec navrhla „tvrdé“ sankcie proti Izraelu. Urobila tak extrémne neskoro a s vedomím, že členské štáty EÚ sa nebudú vedieť dohodnúť na žiadnych sankciách – okrem pozastavenia skromných platieb pomoci – a že všetko ostane len pri slovách.

Kancelár Friedrich Merz síce nedávno obmedzil dodávky nemeckých zbraní,  to však predstavuje nanajvýš polovicu nemeckých dodávok zbraní Izraelu (nemecká vláda nezverejňuje presný zoznam príslušných zbraní).

Izrael získava približne tretinu svojich ťažkých zbraní práve z Nemecka. Prevažná väčšina zvyšku pochádza z USA.

Medzitým Netanjahu hrá rolu rozzúreného protivníka a odsudzuje štáty, ktoré uznávajú Palestínu ako štát – s vedomím, že môže naďalej nerušene presadzovať svoju politiku.

Keď dnes západné hlavy štátov verejne uznávajú Palestínu ako štát a vyzývajú na ustanovenie dvoch štátov, je to len cynické divadlo. Nikdy neurobili nič a stále nerobia nič, aby zastavili Izrael na Západnom brehu Jordánu a v Gaze. Ich „požiadavky“ sú pokrytecké.

Groteskná inscenácia: Odvádza pozornosť od skutočnosti, že Izrael už dávno sabotoval riešenie dvoch štátov: Pokračujúca okupácia Palestíny, neustále rastúci počet nelegálnych židovských osád v rozpore s medzinárodným právom a nedávno dokonca aj nové oznámenia o zaberaní pôdy – a žiadne západné sankcie!

Konkrétne by boli napr. tieto možnosti:

Sankcie voči jednotlivcom a spoločnostiam.

Vysoké clá na izraelský tovar.

Vývozné obmedzenia tovaru, ktorý Izrael môže použiť aj na zbrojenie (dvojité použitie).

Opätovné zavedenie vízovej povinnosti pre izraelských úradníkov, zástupcov zbrojárskeho priemyslu – alebo jednoducho pre všetkých Izraelčanov.

Vedeli ste, že už od roku 2011 môžu všetci Izraelčania vstúpiť do schengenského priestoru bez víz, hoci Izrael nie je členom schengenského priestoru?

Už len samotné opätovné zavedenie vízovej povinnosti by v Izraeli vyvolalo masívny domáci politický tlak.

Najsilnejší vplyv však má Washington. Zastavenie dodávok zbraní z USA by rýchlo prinútilo Netanjahuovu vládu ustúpiť.

Preto záver je nasledovný:

Každý, kto sa dnes chváli uznaním palestínskeho štátu alebo riešenia dvoch štátov bez toho, aby sa súčasne uchýlil k sankciám, clám alebo vízovej povinnosti, nie je mierotvorcom, ale je spolupáchateľom Izraela!