Už sme len úbohí poddaní v "modernom feudalizme"! Ide o 2 bilióny eur: Škrupulózna von der Leyen buduje vlastný nástroj na vydieranie jednotlivých členských štátov !

Zdá sa, že Ursula von der Leyen sa usiluje o absolútnu moc. Prostredníctvom rozsiahleho návrhu nového rozpočtu chce nielen vytiahnuť z vreciek európskych daňových poplatníkov ohromné ​​sumy, ale aj zaviesť nový mechanizmus politického vydierania.

Každý, kto sa postaví proti „woke“ a globalistickej agende prichádzajúcej z Bruselu, má prísť o prístup k finančným prostriedkom. Pre národné štáty – na čele s Rakúskom a Nemeckom – pritom nejde o nič menšie než o zvyšky ich politickej suverenity.

Minulotýždňový summit EÚ v Bruseli opäť odhalil bezhraničnú túžbu bruselských eurokratov po moci.

Nešlo len o geopolitické frázy; jadrom veci boli peniaze tvrdo pracujúcich občanov. Požiadavky von der Leyenovej týkajúce sa nadchádzajúceho rozpočtu EÚ (2028 – 2034) sa vymykajú akejkoľvek predstavivosti: plánuje vyčleniť dva bilióny eur. Predstavuje to úplne šialený nárast o 60 percent.

A aby toho nebolo málo, žiada zriadenie 2 500 nových, štedro platených úradníckych miest. Akoby takáto záťaž nebola v časoch rekordnej inflácie, hospodárskej krízy a nekončiacej X-miliardovej pomoci Kyjevu dostatočne cynická, ľavicová väčšina v Európskom parlamente žiadala nad rámec toho ďalších 200 miliárd eur.

„Pokus o kompromis“ zo strany cyperského predsedníctva Rady – ktorého mandát sa chýli ku koncu – bol len zlým vtipom: navrhli totiž zníženie o zanedbateľné dve percentá (33 miliárd eur).

Rozdiely v názoroch sa v celej Európe prehlbujú. Na jednej strane stoja tradiční čistí prispievatelia – Nemecko, Rakúsko, Holandsko a škandinávske krajiny –, od ktorých sa očakáva, že budú tento gigantický prerozdeľovací stroj udržiavať v chode.

Holandský minister financií Eelco Heinen si nedával servítku pred ústa: plány označil za nevyvážené, finančne neúnosné a načasované v nevhodnej chvíli.

Na druhej strane číha „klub kohézie“ z južnej a východnej Európy, ktorý naliehavo potrebuje európske miliardy na zaplátanie dier vo vlastných rozpočtoch – či už ide o zbrane, diaľnice alebo dotácie.

Manfred Weber, podpredseda CSU a predseda frakcie EPP, sa v tejto dráme správa obzvlášť podlo. Namiesto toho, aby chránil voličov svojej vlastnej strany, vážne požaduje, aby sa konečne prekonala „mentalita čistého prispievateľa“.

Medzitým sa pravicové sily naprieč Európou pripravujú na to, aby zabránili finančnému vyciciavaniu svojich krajín: Giorgia Meloni trvá na finančnej kompenzácii pre Taliansko a vychádzajúca hviezda francúzskej politiky Jordan Bardella (RN, Patrioti za Európu) vyzýva na drastické zníženie francúzskych príspevkov do rozpočtu EÚ.

Plánovaný mechanizmus vydierania

Skutočný škandál však nespočíva v celkovej sume, ale v detailoch uvedených drobným písmom. Von der Leyen zrejme pripravuje prevrat namierený proti národným štátom.

Majú sa zrušiť existujúce automatické povinné výdavky (ako napríklad poľnohospodárske a regionálne dotácie). Nahradiť ich majú takzvané „národno-regionálne partnerstvá“.

Tento systém nápadne pripomína veľmi kontroverzný fond obnovy po pandémii COVID-19, ktorý kritizoval Európsky dvor audítorov. Rozdeľovanie týchto miliárd sa v budúcnosti už nebude riadiť jasnými pravidlami; namiesto toho bude musieť každý z 27 členských štátov rokovať priamo s (lišiacky rafinovanou) von der Leyen.

Zákernosť spočíva v tom, že peniaze prúdia len vtedy, ak štáty splnia svojvoľne stanovené, ľavicovo-globalistické „míľniky“. Tieto kritériá pripomínajú volebný program Strany zelených: klíma, rodová ideológia, „inklúzia“ a digitalizácia.

Kto sa odmietne podriadiť agende „woke“, nedostane žiadne peniaze. Členské štáty sa tak stávajú úplne zraniteľnými voči politickému vydieraniu.

To, čo už bolestivo pocítilo Maďarsko pod vedením Viktora Orbána, ako aj konzervatívne Poľsko, to má teraz slúžiť ako hrozba – ako bič – namierený proti všetkým. 

Tento nástroj má cieliť nielen na „pravičiarov“, ale na akéhokoľvek nepoddajného lídra štátu – či už ide o Roberta Fica na Slovensku alebo Rumena Radeva v Bulharsku.