Útok USA na jadrové zariadenia Iránu – a čo k tomu hovorí medzinárodné právo? Na ktoré sa odvolávajú všetci tí, ktorí Putina odsúdili za jeho porušenie

Nielen európski experti tvrdia, že to podľa medzinárodného práva nie je ničím ospravedlniteľné.

Útok na jadrové zariadenia v Iráne. Americký prezident Donald Trump v tú noc v textovej správe na svojej sociálnej sieti „TruthSocial“ hovoril o „veľmi úspešných útokoch“.

Medzitým aj minister obrany USA Pete Hegseth pochválil útoky ako „ohromujúci úspech“. Podľa medzinárodného práva sú však štáty zásadne povinné udržiavať medzi sebou mierové vzťahy. Právny základ pre to možno nájsť v Charte Organizácie Spojených národov.

Podľa toho sa uplatňuje zákaz použitia sily podľa medzinárodného práva. Článok 2 uvádza:

Všetci členovia sa vo svojich medzinárodných vzťahoch zdržia hrozby sily alebo použitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti ktoréhokoľvek štátu alebo akýmkoľvek iným spôsobom, ktorý je v rozpore s cieľmi Organizácie Spojených národov.

To znamená, že členovia OSN nemôžu jednoducho vojensky útočiť na iných členov OSN.

Z tohto zákazu použitia sily existuje iba jedna výnimka: Právo na sebaobranu.

Charta OSN teda  výslovne povoľuje len sebaobranu.

Toto je tiež výslovne uvedené v Charte OSN. Článok 51 uvádza:

Ustanovenia tejto Charty nijako neporušujú inherentné právo na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu v prípade ozbrojeného útoku proti členovi Organizácie Spojených národov.

Štát preto môže použiť vojenské prostriedky, ak je sám napadnutý. Legitímne obranné akcie potom zahŕňajú aj útoky na vojenské ciele na území útočiaceho štátu.

Existujú ale prísne obmedzenia pre „preventívnu sebaobranu“.

Štát sa môže brániť proti bezprostrednému útoku za predpokladu, že nie sú k dispozícii žiadne iné prostriedky. Medzinárodní právnici to nazývajú „preventívna sebaobrana“.

Jednym z nich je aj profesor Pierre Thielbörger z Bochumského inštitútu pre mierové právo a medzinárodné humanitárne právo.

„Preventívna sebaobrana proti iba možnému budúcemu útoku, ktorý ešte nie je bezprostredný, je však neprípustná,“ povedal expert profesor Pierre Thielbörger.

Kľúčovým bodom pri určovaní, či sa štát môže odvolať na svoje právo na sebaobranu, je: Bol útok bezprostredný? A aká konkrétna bola hrozba?

V prípade útokov USA na Irán by sa preto muselo preskúmať, či sa Irán bezprostredne chystal zaútočiť na USA.

Pokiaľ však vieme, v súčasnosti na to neexistujú žiadne spoľahlivé dôkazy!!!

V tejto súvislosti iný expert na medzinárodné právo, Jochen von Bernstorff včera pre tlačovú agentúru DPA označil útoky USA na Irán za „jednoznačne nezákonné“.