USA údajne zvažujú jednostranné vyhlásenie víťazstva vo vojne s Iránom. To je samozrejme zatiaľ nepotvrdené, ale tvrdia to viacerí experti

Vojna v Iráne je medzi Američanmi mimoriadne nepopulárna. To ale môže veľmi pravdepodobne mať negatívny vplyv na šance prezidenta Trumpa v strednodobých voľbách. Zdá sa, že najmä preto USA zvažujú stratégie na rýchle ukončenie konfliktu – aj bez súhlasu Iránu.

Podľa zasvätených osôb americké spravodajské agentúry vyšetrujú, ako by Irán reagoval na jednostranné vyhlásenie víťazstva prezidenta Donalda Trumpa vo vojne, ktorá trvá už dva mesiace. Analýza sa vykonáva na žiadosť vysokopostavených vládnych predstaviteľov, uviedli dvaja americkí predstavitelia a ďalšia osoba oboznámená s touto záležitosťou.

Cieľom je pochopiť dôsledky možného stiahnutia USA z konfliktu. Niektorí poradcovia sa obávajú, že vojna by mohla viesť k značným stratám Trumpových republikánov v strednodobých voľbách koncom tejto jesene.

Podľa prieskumov verejnej mienky je vojenská intervencia u americkej verejnosti veľmi nepopulárna. V prieskume agentúr Reuters/Ipsos zverejnenom minulý týždeň iba 26 percent respondentov uviedlo, že intervencia stála za tie obrovské náklady, ktoré Trump vynaložil. A len 25 percent uviedlo, že vďaka nej nej sa USA stali bezpečnejšie.

Hovorkyňa Bieleho domu uviedla, že USA zostávajú v rokovaniach s Iránom a nebudú nútené k zlej dohode. CIA ale naproti tomu oznámila, že o tomto hlásenom hodnotení nevedela.

Podľa predchádzajúcich analýz by vedenie v Teheráne však považovalo stiahnutie sa USA z konfliktu po vyhlásení víťazstva za svoj vlastný triumf, povedal jeden z insiderov. Ak by si však USA udržali silnú vojenskú prítomnosť, Irán by to pravdepodobne vnímal ako rokovaciu taktiku.

„Žiadna šanca proti asymetrickým silám Iránu“

Už pred niekoľkými týždňami Trump vyhlásil, že USA vyhrali vojnu, čo ale bolo len chvastavé klamstvo. Navyše, konflikt teraz trvá oveľa dlhšie, ako Trump na jeho začiatku verejne predpovedal. 

Ani Trumpove tvrdé hrozby zjavne nedokázali prinútiť Irán k ústupkom, ktoré si želá. Trumpove činy tiež prehĺbili priepasť medzi USA a väčšinou krajín NATO.

Vyzval krajiny NATO na podporu, ale až po začiatku vojny, ktorú iniciovali USA a Izrael. Podpora bola do značnej miery odmietnutá, čiastočne z dôvodu, že klauzula článku 5 NATO sa uplatňuje iba v prípade útoku na jeden z jej členských štátov. Trump nad tým vyjadril svoje rozhorčenie.

Vojenský expert Ralph Thiele pre NTV povedal, že USA „nemajú šancu čeliť asymetrickej vojne Iránu“. Thiele poukázal na iránske rýchlostné člny, mobilné raketové odpaľovače, drony, míny a šírenie strachu prostredníctvom sociálnych médií ako súčasť stratégie hybridnej vojny. 

Blokáda Hormuzského prielivu je „ekonomická atómová bomba“, ako to podľa Thieleho vyjadril dokonca samotný americký minister zahraničných vecí Marco Rubio. Irán teraz čaká, kým Trumpovi „dôjde para“.

Vojna a blokáda Hormuzského prielivu, cez ktorý sa prepravuje približne 20 percent svetovej ropy, dramaticky zvýšili ceny energií. Ani 20 dní po Trumpovom vyhlásení prímeria sa diplomatickým snahám nepodarilo úplne znovu otvoriť prieliv. Ukončenie blokády a zníženie počtu amerických vojakov by mohli v USA znížiť vysoké ceny benzínu.

Podľa zasvätených osôb zostávajú na stole vojenské možnosti vrátane obnovenia leteckých útokov proti iránskemu vedeniu. Pozemná ofenzíva sa však považuje za menej pravdepodobnú ako pred niekoľkými týždňami. 

Medzitým Irán zrejme využil prímerie, ktoré začalo 8. apríla, na odkrytie svojich hlboko  zakopaných zbraní, dronov a raketových systémov. Taktické prekážky pre obnovenie vojny sú preto teraz vyššie ako na začiatku prímeria.