USA sa ocitli v ďalšej nekonečnej vojne – Trump sa prekalkuloval a nesmierne podcenil bojaschopnosť Teheránu

Údajne krátky úder Donalda Trumpa proti Iránu sa mení na vojnu, ktorej koniec je v nedohľadne. A  táto situácia stáva čoraz problematickejšou a dramatickejšou  pre prezidenta, jeho administratívu i jeho stranu.

Donald Trump tento týždeň v utorok jasne a nezameniteľne vyjadril svoje zámery. Americký prezident novinárom v Bielom dome povedal, že s Iránom ešte zďaleka neskončili. Oznámil plány na „veľmi, veľmi tvrdý“ útok na oblasť okolo podzemného jadrového komplexu pri vrchu Pickaxe Mountain.

„Sledujeme to tam veľmi dôkladne. Práve tam sa to všetko odohráva,“ vyhlásil Trump.

O niekoľko hodín neskôr americké stíhačky opäť zaútočili na ciele v okolí Teheránu. Išlo o jedenástu noc bombardovania v rade. V stredu Trump zašiel ešte ďalej a otvorene pohrozil, že „zbombarduje a zničí“ most alebo elektráreň v Iráne zakaždým, keď Islamská republika vystrelí na loď v Hormuzskom prielive.

Skutočnosť, že sa americký prezident teraz otvorene vyhráža spáchaním vojnových zločinov, je len najnovším a najjasnejším dôkazom toho, že z prímeria nezostalo takmer nič – dokonca ani už len Trumpova povestná rétorika.

To, čo Trump v marci avizoval ako krátku vojenskú operáciu, sa čoraz viac mení na vojnu bez stanoveného konca.

 Z vojenského hľadiska majú USA síce nad Islamskou republikou prevahu. Biely dom však čelí rastúcim politickým a strategickým výzvam – problémom, ktorých riešenie je s každým ďalším dňom náročnejšie.

Vojna sa stáva mnohomiliardovou záťažou pre rozpočet.

Ako každá vojna, aj táto prekračuje bežné rozpočtové plány, ktoré boli urobené pred ňou. Podľa správ amerických médií rastú v Pentagóne obavy, že finančné prostriedky vyčlenené na túto operáciu by sa mohli vyčerpať už v priebehu niekoľkých týždňov.

Biely dom preto žiada Kongres o dodatočných 67 miliárd dolárov. Minister obrany Pete Hegseth v súčasnosti odhaduje doterajšie náklady na vojnu na približne 37,5 miliardy dolárov. Táto suma pritom nezahŕňa náklady na obnovu amerických vojenských základní poškodených pri iránskych útokoch; na tento účel budú pravdepodobne potrebné ďalšie miliardy.

Dôsledky sa už prejavujú:

Pentagón zrejme presúva prostriedky z výcvikových programov, údržby a zbrojných projektov len preto, aby mohol financovať prebiehajúce operácie.

Každý ďalší mesiac vojny preto nielen zaťažuje štátny rozpočet, ale z dlhodobého hľadiska podkopáva aj vojenskú pripravenosť USA – a to v čase, keď sa Washington snaží naďalej odrádzať Rusko a predovšetkým Čínu.

V Kongrese rastie odpor – a to aj v rámci samotnej Trumpovej strany

Hoci Republikánska strana po prvých útokoch spočiatku stála v drvivej väčšine jednotne za prezidentom, táto jednota sa po niekoľkých týždňoch začala trieštiť, keď vyšiel najavo rozsah dopadov tejto vojny na amerických občanov.

Počas verejného vypočutia v Senáte tento týždeň republikánsky senátor John Kennedy ostro kritizoval ministra obrany Peta Hegsetha (tiež republikána) a opakovane žiadal „jasné odpovede“ týkajúce sa stratégie administratívy.

Ešte pozoruhodnejší bol však postoj Mikea Johnsona. Republikánsky predseda Snemovne reprezentantov – ktorý je z titulu svojej funkcie treťou najmocnejšou osobou hneď po prezidentovi a viceprezidentovi – sa síce otvorene nepostavil proti Trumpovi, no verejne vyzval: „Teraz to musíme uzavrieť.“

Inými slovami, vojna sa musí skončiť. Je to v ostrom kontraste s Trumpovým vyhlásením, že vojenský tlak na Irán sa bude udržiavať na neurčito.

Čím dlhšie sa bude konflikt naťahovať, tým ťažšie bude pre republikánskych zákonodarcov obhájiť pred svojimi voličmi čoraz nákladnejšiu vojnu bez jasného dátumu ukončenia.

Voľby v polovici volebného obdobia, v ktorých sa volia všetci členovia Snemovne reprezentantov a tretina senátorov, sa uskutočnia 3. novembra.