USA robia už 100 rokov všetko pre to, aby Nemecko a Rusko nespojili svoje sily a mali záujem na tom, aby boli nepriateľmi

To bol a je životne dôležitý záujem USA. Americká „elita“ totiž veľmi dobre vie, že ak by sa Nemci a Rusi  úzko spojili, tak by to bola jediná sila, ktorá by ich mohla ohroziť v ich svetovej hegemónii. Pre Biely Dom sú to doslova inštinktívne obavy, že by sa nemecký kapitál, nemecké technológie a obsiahle poznanie nemeckých technikov a inžinierov spojili a spriahli s obrovskými ruskými prírodnými zdrojmi a s pracovnou silou Rusov. Niečo také by bolo pre USA, z ich pohľadu, elementárnym ohrozením.

To je nebezpečná kombinácia a USA robia všetko pre jej prekazenie. Také sú fakty a existujú pre ne aj dôkazy, ktoré sa však oficiálne zamlčiavajú a história sa falšuje a samozrejme aj školské učebnice dejín. Tieto senzačné výpovede sa však pomaly dostávajú na svetlo.

Jedným z tých Američanov, ktorí tomu napomáhajú, je aj profesor Anthony Sutton z Univerzity Stanford. Vo svojich knihách Vzostup Hitlera a Wall Street a boľševická revolúcia na základe tajných dokumentov, ku ktorým mal prístup, dokázal, že angloamerické bankové kruhy financovali nielen nemeckých nacistov, ale aj boľševikov v cárskom Rusku.

Dalo by sa namietať, že tieto banky nereprezentujú americký štát. To je však len povrchný pohľad na americký spôsob života a na americký spôsob vládnutia a na to, čo je americký druh demokracie.

V americkom spôsobe myslenia je ale normálne, že v USA sa uplatňuje takzvaný korporatistický systém, v ktorom sa nedá jednoznačne ohraničiť priestor, kde rozhoduje Big Business a priestor, kde rozhoduje Big Government. Prelínajú sa a dopĺňajú  sa. Štát spoľahlivo a dôkladne ochraňuje a zabezpečuje všetkými prostriedkami privilégium veľkobánk tvoriť peniaze z „ničoho“. Má predsa z nich tiež veľký úžitok a má z čoho financovať vojny, ktoré sú pre USA životne dôležité.

Veľmi dobre sa dá sledovať pre USA také typické prepojenie medzi politikou a veľkým biznisom na osobe istého Johna McCloya, ktorý zohral významnú rolu v histórii USA.

Bol prezidentom dôležitej nadácie Henryho Forda, veľkého sympatizanta Adolfa Hitlera, ktorý sa rád odvolával na jeho antisemitické pamflety. McCloy bol aj čestným prezidentom Rockefellerovej Rady pre vzťahy s cudzinou a aj právnym poradcom amerického koncernu IG Farben. Keby proces výroby syntetického benzínu z uhlia nebol prenechaný Rockefellerovým Standard Oil koncernu IG Farben v Nemecku, tak by Hitler nebol mohol nikdy tiahnuť do vojny. Mimochodom vláda USA to mohla veľmi ľahko prekaziť.

Nie je zvláštne, že to bol práve McCloy, ktorý sa po porážke nacistického Nemecka stal prvým americkým vysokým komisárom v Bonne? A bol to práve on, kto fakticky vládol v západnom Nemecku. A bol to tiež on, kto „omilostil“ nacistický priemysel Nemecka a dostal do USA viacerých nacistických zločincov, ktorí tam potom beztrestne pôsobili vo významných pozíciach a slúžili tak záujmom Washingtonu. Podozrivé je aj to, že USA zasiahli aktívne do vojny Nemecka s Ruskom až veľmi neskoro. Jednoducho to vyhovovalo úmyslom Washingtonu, aby sa Nemci a Rusi navzájom  čo najviac v brutálnej vojne zničili a oslabili a aby ich neskôr Amerika mohla ľahko kontrolovať a aby neustále posilňovala ich vzájomné nepriateľstvo.

Pre Washington nehralo žiadnu rolu, aké systémy boli v Rusku a Nemecku práve pri moci – či to boli diktatúry, monarchie, alebo viac či menej demokratické systémy, dôležité bolo len jedno:

Nemci a Rusi sa nemali nikdy spojiť do partnerstva.