Ukrajinec maďarského povôdu násilne odvedený bol tak brutálne zbitý železnými palicami obávaným ukrajinským náborovým komandom, že o 3 týždne neskôr na následky zranení zomrel

Tragická smrť 45-ročného Józsefa Sebestyéna  z oblasti Zakarpatska, kde žije maďarská menšina, šokovala maďarskú komunitu. Jeho sestra Márta Sebestyénová sa po jeho smrti podelila o podrobnosti príbehu svojho brata v príspevku na Facebooku, čo vyvolalo vážnu reakciu:

„S ťažkým srdcom oznamujeme tým, ktorí ho poznali a milovali, že dnes, ráno 6. júla 2025, môj milovaný brat József Sebestyén zomrel za tragických okolností vo veku 45 rokov. Môj brat, ktorý miloval a staral sa o svoju rodinu a obetoval za ňu svoj život, bojoval presne tri týždne o svoj život, potom ako ho do krvi zmlátili železnými palicami...“

Muž bol pochovaný v stredu na reformovanom cintoríne v Berehove. Jeho brat zverejnil aj ďalší príspevok, vrátane šokujúceho videa pripomínajúceho nacistické metódy:

„Môjho brata ubili na smrť... A stále by chceli byť členmi EÚ... Doživotný trest pre všetkých aj pre tých, ktorí to plánujú......“

Jeden zo známych zosnulého podrobne opísal znepokojujúce udalosti denníku „Mandiner“.

Podľa správy čakali na Józsefa Sebestyéna pred maďarsky lýceom Kossutha Lajosa č. 4 v Berehove zamestnanci Regionálneho centra pre nábor a sociálnu podporu (TCK). Muž sa im snažil uniknúť, pretože, rovnako ako mnoho iných zakarpatských Maďarov, nechcel zomrieť na fronte. Napriek jeho odporu ho nakoniec zatkli pred kaviarňou Parisel, kde dostal niekoľko bitiek.

Potom ho nahnali do vozidla a odviezli do náborového centra v Užhorode. V lese v Mukačeve ho brutálne zbili železnými palicami, čo pravdepodobne prispelo k jeho následnej smrti.

„Odviezli ma spolu s mnohými ďalšími ľuďmi do lesa, kde ma začali biť. Údery smerovali hlavne do mojej hlavy. Povedali, že ak niečo nepodpíšem, zredukujú ma na ‚nulu‘.“ Tak veľmi to bolelo, že som sa nemohol pohnúť. Niektorí vojaci ma hodili do blata, aby som tam vraj zaspal. Ráno odviedli k bráne a povedali im: „Choď domov.“ Išiel som domov do Berehova. Neviem prečo, ale skončil som na psychiatrickej liečebni, kam zavolali políciu... Polícia odfotila moje zranenia, aby mohla podať záznam. (Mandiner)

„K bitkám dochádzalo v noci v tme, nevidel som, kto čo nosí.“

– povedal József S. Potom mu náboroví vojaci údajne zhabali mobilný telefón, ktorý dostal späť až po podpísaní vyhlásenia.

József Sebestyén sa údajne už vzdal svojej ukrajinskej adresy, ktorá mu poskytovala dočasnú ochranu pred odvodom. Toto potvrdenie však bolo neskôr – spolu s ďalšími – zrušené, čím ho pred odvodom nechali bez ochrany.

Napriek brutálnemu bitiu bol Sebestyén na druhý deň podrobený vojenskému výcviku, kde – ako ukazuje video – nakoniec skolaboval.

Muž sa plazí po štyroch vo vojenskom tábore. Tvorcovia videa k nemu pristupujú posmešne a komentujú: „Jašterica sa plazí.“ Maďar sa na urážky nesťažuje, ale ukazuje na svoje zranenia a spomína aj „železo“.

Nakoniec ho z vojenského tábora previezli do nemocnice a potom ho previezli na psychiatrickú kliniku Berehove, kde sa v poslednom čase liečia vojaci trpiaci duševnými zraneniami na bojisku. Zomrel tri týždne po bití. Iné zdroje uvádzajú, že bol prijatý do psychologického ústavu na vlastnú žiadosť, aby sa z psychologických dôvodov vyhol službe na fronte.

Príčinou smrti bola potvrdená trombóza spôsobená hematómom.

Podľa Mandinera začali ukrajinské spravodajské služby šíriť online falošné správy vrátane tvrdení, že muž nebol Maďar alebo že ani nebol v nemocnici – čo Mandiner vyvrátil. Po zverejnení článku bol Mandiner napadnutý útokom MSDOS.